16/06/2026
Realita záchranárov: Prečo treba pacientské príbehy brať občas s rezervou
Od Vás: Mnohokrát sa pacienti sťažujú na zdravotníctvo, ale zdravotníci nemajú právo sa sťažovať na pacientov? Majú, aj by sa sťažovali, ale nemajú na to po 8 či 12, niekedy 24 hodinovej službe už silu ani chuť. Akonáhle niečo povie zdravotník pacientovi, čo mu nevyhovuje, je arogantný, ma zlý prístup atď. Ale že pacienti robia nasledujúce, to nemá vadiť a máme sa na to prizerať a usmievať sa:
Je 21:30 a pípa výjazd pre posádku záchrannej služby, ktorá od 18tej ide už na tretí výjazd. Adresa je asi 500m od nemocnice, pacient je 45ročný muž, má údajne bolesti v krčnej časti chrbtice a vyžaduje to do ramena. OK, fajn, povieme si, že možno je to ozaj také vážne a je tá bolesť silná a imobilizujúca, hoci tomu sami neveríme. Po príchode na miesto nám pacient sám otvára dvere, úsmev na tvári a chce nás posadiť do kresla. Chodí po byte, zháňa dokumentáciu, hľadá papiere. Sťažuje sa popri tom na bolesť krku, pár dní, od rána sa to tak zhoršuje viac, že to údajne nevie vydržať. Z dokumentácie, ktorú nám dal, je známe, že na daný problém sa dlhodobo lieči (6mesiacov), má na to diagnózu a má postupovať podľa liečebného plánu. Ten hovoril o predpísaných 3 liekoch k pravidelnému aj nepravidelnému užívaniu a rehabilitáciách, ktoré mali trvať 15 dní a mali skončiť nedávno. V pláne boli špecialne uvoľňovanie techniky, masáž, parafinove obklady, teplé obklady, elektroliečba, cvičenie. Po kontrole dokumentov z rehabilitácie nachádzame len 3 pečiatky namiesto 15tich a odôvodňuje to nasledovne: "cvičiť môžem aj doma, teplý uterák si dávam aj doma, elektrika ma bolí, tak tam nebudem zbytočne chodiť". Z predpísaných liekov neužil ani jeden, krabičky sú celé, nedotknuté, lebo "si nepokazí pečeň liekmi" a dožaduje sa, aby sa odstránila príčina bolestí a potom aj bolesti zmiznú (logicky). Po oboznámení, že práve medikamentózny a rehabilitačný program slúžia na odstránenie príčiny bolestí a ťažkostí udáva, že si to nemyslí, lebo toto by mu určite nepomohlo, za tie tri dni necítil žiadnu zmenu, lieky by mu určite nezabrali, iba mi pokazia zdravie, že tam treba niečo iné skúsiť. Nevie čo, vraj na to sme tu my. Vysvetľujeme mu, že momentálne nie je v pozícii, kedy si môže a má indikovať postupy liečby, môže ich iba podstúpiť alebo odmietnuť. Keď odmietne, je si vedomí rizík s tým spojených a teda aj zhoršovanie stavu. Zdravotník so vzdelaním na to určenými, nech je ktorýkoľvek, je na to, aby mu liečbu nastavil a kontroloval. On namiesto toho celý postup liečby bojkotuje a o 21:30 v nedeľu si zavolá sanitku, že ho bolí v krku, od rána viac, vyráža do hlavy, pričom hlavou hýbe úplne v poriadku a počas celej našej návštevy nemá ani jednu neverbálnu známku bolesti. Bolo mu vysvetlené, že treba užiť lieky, ktoré má predpísané a začať chodiť na rehabilitácie, inak sa s tým nedá pohnúť. Odmieta to, dožaduje sa, aby sme ho sanitkou zobrali do nemocnice "tam kde toto riešia", lebo to sa už musí konečne vyriešiť a odstrániť problém, lebo veľmi trpí. Takýto transport odmietame, pacient nie je indikovaný na vyšetrenia a ošetrenia na urgentnom príjme a už vôbec nie s touto požiadavkou. Vysvetlíme mu, že to možné nie je, že je to pohŕdanie urgentnou zdravotnou starostlivosťou a buď bude mať bolesti, alebo vezme lieky, aby bolesť ustúpila a buď bude pracovať na odstránení príčiny rehabilitáciou, alebo si na zhoršovanie stavu bude musieť zvyknúť. Reaguje podráždene, začína kričať, že on si platí poistenie, že my sme platení z jeho daní, on nás živí a musíme plniť to, čo si želá, lebo takto to vo vyspelom svete podľa neho funguje. Upozorňujeme ho, že žiadny transport s touto problematikou nebude, aj keď nás upozornil na to, že si platí poistenie (čo samozrejme overujeme hneď na začiatku) a ak chce, tak môže ísť maximálne sám pešo, lebo nohy má zdravé a je toho schopný. Začal na nás nadávať, brať nám techniku s tým, že "takí ko... ju aj tak nepotrebujú", odmietal nám ju vrátiť, opľul kolegu a pokračoval v hrubých nadávkach na nás a naše rodiny. Po nečakanom ráznom silnom zvýšení hlasu z našej strany a upozornení, že techniku si od neho berieme a odchádzame, nám naše veci umožňuje zobrať a kričí, že bude volať políciu. Na chodbe bytovky, kde je 12bytov, krátko po 22hej kričí, že vďaka nám je zdravotníctvo na Slovensku v p..., takýto náš prístup je katastrofálny a že ho odmietame ošetriť a odmietli sme ho zobrať na pohotovosť, necháme ho zdochnúť v byte.
..Možný status na FB, ktorý môže dať: Mal som silné bolesti krku, vyrážalo mi to do hlavy, nikto s tým už pol roka nič poriadne nerobí, nič mi nezaberá, dnes to bolo na nevydržanie, nebol som schopný ani chodiť a volal som pohotovosť. Prišli veľmi nepríjemní záchranári, kričali na mňa a povedali mi, že s týmto ma nebudú vyšetrovať ani brať do nemocnice a odišli....
Realita? Tá je popísaná v úvode. Je viac než potrebné brať sťažnosti a statusy pacientov s rezervou, pretože mnohokrát je "zádrhel" v problematike na ich strane a "arogantné drzé a neochotné správanie" je v skutočnosti oboznámenie pacienta s informáciami, ktoré mu veľmi nevyhovujú a nie sú podľa jeho predstáv.
