07/06/2026
RECENZIA - Úzkostná generácia
Kniha Úzkostná generácia od Jonathana Haidta opisuje, ako sa za posledných približne pätnásť rokov zásadne zmenilo detstvo. Tvrdí, že prudký nástup smartfónov, sociálnych sietí a digitálnych technológií zasiahol do vývinu detí neblahým spôsobom. Poukazuje na nárast psychických ťažkostí u detí a dospievajúcich a hľadá súvislosti medzi týmto trendom a tým, ako dnes deti trávia svoj voľný čas.
Jednou z hlavných myšlienok knihy je, že detstvo sa presunulo z reálneho sveta do sveta digitálneho. Autor opisuje štyri oblasti, ktorými tento posun podľa neho negatívne zasahuje do vývinu detí:
Prvou oblasťou je oslabenie sociálneho vývinu. Deti trávia menej času v spontánnej interakcii tvárou v tvár, menej sa hrajú bez kontroly dospelých a zažívajú málo takých situácií, v ktorých sa musia dohodnúť, konflikt vyriešiť alebo niesť dôsledky svojho správania v reálnom čase. Práve tieto skúsenosti sú pritom základom sociálnych zručností.
Druhou oblasťou je narušenie spánku. Digitálne prostredie nevytvára prirodzené hranice dňa a noci a ľahko posúva čas zaspávania, čo má následne vplyv na reguláciu emócií, pozornosť aj celkovú psychickú stabilitu.
Treťou oblasťou je rozptýlenie pozornosti. Prostredie, ktoré je postavené na rýchlych a neustálych podnetoch, vedie k tomu, že dlhšie sústredenie sa stáva náročnejším a menej prirodzeným.
Štvrtou oblasťou je posilňovanie návykových vzorcov správania. Platformy sú navrhnuté tak, aby využívali systém odmien založený na nepredvídateľnosti – presne ten typ učenia, ktorý je pre mozog veľmi silný a ťažko sa reguluje.
Haidt tiež upozorňuje na zvláštny paradox dnešnej doby. Deti sú často čoraz viac chránené v reálnom svete, no zároveň sú vystavené nekontrolovanému digitálnemu svetu v rozsahu, ktorý je pre ich vývin skutočne nebezpečný.
Väčšina rodičov sa prirodzene snaží dohliadať na to, kde sa ich dieťa pohybuje, s kým trávi čas alebo či je v bezpečí. Menej pozornosti však niekedy venujeme tomu, čo sa deje na druhej strane obrazovky. A pritom práve tam dnes mnohé deti trávia podstatnú časť svojho voľného času.
Kniha ma prinútila zamyslieť sa nad tým, že diskusia o technológiách nemusí byť len o tom, koľko času pri nich deti trávia. Dôležitejšia otázka možno znie: čo tento čas nahrádza?
Ak dieťa trávi väčšinu voľného času online, neprichádza len o minúty a hodiny. Prichádza aj o príležitosti. O spontánnu hru s rovesníkmi. O riešenie konfliktov tvárou v tvár. O učenie sa spolupráci. O skúsenosť, že sa niečo nepodarí a treba to skúsiť znova. O nudu, z ktorej vzniká tvorivosť. O postupné budovanie samostatnosti a sebadôvery.
V ambulancii sa často stretávam s tým, že rodičia chcú, aby ich dieťa vedelo fungovať medzi rovesníkmi, nadväzovať vzťahy, komunikovať, zvládať frustráciu či byť samostatné. Sú to úplne prirodzené očakávania. Tieto schopnosti sa však nerozvíjajú automaticky. Potrebujú priestor, čas a predovšetkým reálne skúsenosti.
Pretože vývin dieťaťa netvorí len to, čo zažíva. Formuje ho aj to, o čo prichádza.
Za inšpiráciu k prečítaniu tejto knihy ďakujem svojej kamarátke a zároveň skvelej špeciálnej pedagogičke a logopedičke, Lenka Mitrová , ktorá mi ju doslova vložila do rúk. Som rada, že ma svojou odbornosťou, zanietením pre prácu s deťmi a prirodzeným prístupom k nim inšpiruje.
