07/10/2026
Keď som pred rokmi začínala pracovať s regresnou terapiou, myslela som si, že sa potrebujeme vracať do minulosti, aby sme pochopili, prečo sa nám dnes dejú určité veci.
Po rokoch práce s ľuďmi to vnímam trochu inak.
Minulosť je dôležitá. Ale nie vždy preto, aby sme ju znovu prežívali. Niekedy potrebujeme predovšetkým zmeniť miesto, z ktorého sa na svoj príbeh pozeráme.
Postupne preto do mojej práce vstúpili systemické a regresné konštelácie, práca s telom, vnútorným konfliktom, symbolom a obrazom. Čoraz viac ma zaujíma aj to, čo ľudstvo poznalo dávno pred vznikom psychológie – mýty a archetypálne príbehy.
Pretože jeden príbeh môžeme vidieť očami hrdinu, obete, matky, dieťaťa, človeka, ktorého odmietame – alebo dokonca očami toho, čo sme celý život považovali za svoj problém.
A zakaždým môže vyzerať trochu inak.
Dnes už svoju prácu nevnímam ako hľadanie jednej príčiny v minulosti.
Vnímam ju ako sprevádzanie človeka pri skúmaní jeho vlastného príbehu.
Čo je moje?
Čo som prevzala?
Čo sa snažím celý život uniesť?
Čo som zo seba kedysi musela odsunúť?
Čo mi hovorí moje telo?
A čo uvidím, keď sa na to všetko postavím z iného miesta?
Možno práve preto mám stále rada názov REGRESKA.
Regres pre mňa dnes neznamená iba návrat do minulosti.
Je to možnosť vrátiť sa k svojmu príbehu – a vrátiť sa z neho s novým pohľadom.
Nemôžeme zmeniť to, čo sa stalo.
Môžeme však postupne meniť spôsob, akým tomu rozumieme, aké miesto tomu dávame vo svojom živote a čo si z toho nesieme ďalej.
A asi práve tam dnes stojím aj ja.
Po rokoch práce už nehľadám jednu metódu, ktorá má odpoveď na všetko.
Hľadám spolu s človekom miesto, z ktorého môže uvidieť viac.
Poznať. Prijať. Zmeniť.
REGRESKA