Hlasová terapia, Banskobystrický kraj, Banská Bystrica (2026)

19/08/2026

Máte ráno hrozný hlas?

No a? Ja tiež. 😄

Svojmu hlasu sa venujem denne už odvtedy, ako som v pätnástich začala študovať operný spev. Dnes s ním pracujem niekoľko hodín denne pri rozprávaní, s klientmi aj so spevákmi.

A predsa sa každé ráno zobudím inak.

Niekedy strapatá viac, inokedy menej. 😄 A podobne je na tom aj môj hlas. Raz je hneď zvučný, inokedy zastretý, hlboký a lenivý, akoby sa mu ešte nechcelo vstávať.

Ranný hlas nám môže prezradiť, čo sa dialo počas noci.
Počas spánku nerozprávame. Teda aspoň väčšina z nás, pokiaľ zo sna nevedie dlhé nočné monológy. Ak spíme s otvorenými ústami, sliznice sa vysušujú.
Svoju úlohu zohráva aj suchý vzduch, nedostatočná hydratácia, zahlienenie, nekvalitný spánok či reflux. Preto môžeme ráno znieť, akoby cez nás prehovoril medveď, trápi nás chripot a hovorenie jednoducho nie je príjemné.

Keď cítim, že môj hlas ešte nie je vo forme a čaká ma rozprávanie hneď od rána, rozcvičím ho. Pobehujem s vyplazeným jazykom, vydávam čudné zvuky, hm-kám, bručím a robím grimasy. V aute tým občas zabávam vodičov naokolo, najmä keď zastaneme vedľa seba na semafore. Nehľadám v ňom dokonalosť. Rozcvičujem ho preto, aby sa mi hovorilo ľahko a mohla som sa naň počas dňa spoľahnúť.

Ranný hlas nemusí byť hneď pripravený na plný výkon. Postupne by sa však mal uvoľniť a hovorenie by malo byť príjemné a bez námahy.
Ak zostáva zachrípnutý dlhšie, bolí vás pri hovorení alebo sa počas dňa rýchlo unaví, nemusí byť iba „nerozprávaný“. Vyrozprávať totiž niekedy nestačí.

Ak chcete vedieť, ako svoj hlas jemne rozcvičiť, aby sa vám počas dňa dobre tvoril a vydržal pracovnú záťaž, rada vám s tým pomôžem.

A ak ma niekedy stretnete v aute s vyplazeným jazykom, nemusíte sa báť. Len sa pripravujem na pracovný deň. 😄

12/08/2026

„Ja sa na nahrávke vôbec nedokážem počúvať.“

Povedala mi klientka, ktorá má vlastný obchod. Svoj tovar by chcela prezentovať a predávať aj cez sociálne siete. Osobne o ňom dokáže bez problémov rozprávať, zákazníkom poradí a presne vie, čo im odporučiť. Len čo zapne kameru a pustí si výsledok, príde: „To naozaj takto zniem? Veď toto nemôžem zverejniť.“ A video zostane v telefóne.

Keď som jej povedala, že ani ja sa nie vždy rada počúvam na nahrávke, prekvapilo ju to. Veď sa hlasu venujem celý život. Pravdou však je, že podobný pocit má väčšina ľudí.

Keď rozprávame, svoj hlas počujeme dvomi spôsobmi. Vonkajším uchom vnímame zvuk, ktorý sa k nám šíri vzduchom. Zároveň sa vibrácie nášho hlasu prenášajú cez kosti lebky do vnútorného ucha. Práve vďaka nim nám vlastný hlas znie hlbšie a plnšie, než keď ho počujeme na nahrávke.

Nahrávka zachytí zvuk šíriaci sa vzduchom, preto nám na nej hlas často pripadá vyšší, tenší alebo jednoducho cudzí. Neznamená to, že je nepríjemný. Len ho bežne nepočujeme tak, ako ho počujú ostatní.

Klientke som poradila, aby nezačínala dlhými videami. Stačí krátko predstaviť jeden produkt a pri prehrávaní neriešiť iba to, či sa jej páči vlastný hlas. Oveľa užitočnejšie je všimnúť si, či jej je dobre rozumieť, či nehovorí príliš rýchlo a či znie prirodzene a dôveryhodne.

Na zvuk svojho hlasu si postupne zvykneme. Ak vám však prekáža, že znie príliš ticho, neisto či nevýrazne, môžeme sa pozrieť na to, čo mu chýba a ako ho používať istejšie.

Niekedy totiž medzi dobrým produktom a zákazníkom stojí iba video, ktoré sme sa neodvážili zverejniť.

Ako to máte vy? Zvykli ste si už na svoj hlas na nahrávke alebo vás stále prekvapí?

05/08/2026

Ženám často klesá, mužom sa môže zvýšiť.

Skúste si predstaviť, ako bude znieť váš hlas o dvadsať či tridsať rokov. Možno bude slabší, trochu zachrípnutý alebo sa rýchlejšie unaví. Lenže zmena môže byť ešte o niečo zaujímavejšia.

Ženský hlas sa totiž vo vyššom veku často posúva nižšie, zatiaľ čo mužský sa môže mierne zvýšiť. Žena tak môže časom znieť hlbšie a muž o niečo vyššie. Čím sme starší, tým viac sa teda môžu ženské a mužské hlasy výškou podobať.

Mení sa aj to, ako hlas znie. Môže byť menej istý, slabší alebo akoby pri hovorení unikal vzduch. A možno si všimnete aj to, že vás rozprávanie unaví skôr než kedysi. Nie je to len o hlasivkách. S vekom sa mení dýchanie, svalová sila, pružnosť tkanív, sliznice, držanie tela aj sluch. A hlas sa týmto zmenám postupne prispôsobuje.

Výraznejšie sa môžu prejaviť približne okolo sedemdesiatky. U každého je to však iné. Niekto si ich všimne skôr, niekto bude mať aj vo vyššom veku hlas, ktorý mu môžu závidieť aj mladší.
Veľa totiž závisí aj od toho, ako s hlasom zaobchádzame celé roky. Hlasovo školení ľudia, ktorí ho pravidelne používajú a cvičia, si často udržia dobrú hlasovú kondíciu oveľa dlhšie.

Hlasu prospieva, keď ho používame pravidelne a v prirodzenej sile. Keď naň netlačíme, nesnažíme sa prekrikovať všetko naokolo, no zároveň nehovoríme celý život tak potichu, akoby sme nechceli, aby nás začul aj vedľajší stôl.
Nejde o to začať hovoriť nasilu hlasno. Hlas by mal zostať aktívny, voľný a zvládnuť aj viac než len opatrný rozhovor medzi štyrmi očami.

Viete, čo je pre hlas veľmi príjemná aktivita?
Spievanie.
Nemusí byť dokonalé a už vôbec nemusí byť pred publikom. Pokojne si spievajte len pre seba, bez tlačenia a bez riešenia, či je každý tón správny. Hlas totiž nestarne len rokmi. Menia ho aj návyky, ktoré si nesieme celý život. ☺️

Kde si najradšej spievate a ktorá pesnička vám pri tom nesmie chýbať?

02/08/2026

Ak vás ľudia nepočujú, prestaňte hovoriť hlasnejšie.

Znie to zvláštne?

Veď presne to urobíme, keď niekto povie:
„Prosím? Ešte raz.“

Na porade pridáme na hlasitosti.
V hlučnej miestnosti sa snažíme hovoriť ešte silnejšie.
Čím menej nás počujú, tým viac tlačíme.

Lenže silnejší hlas nevytvoríme silnejším tlačením.

Hrdlo sa stiahne, hlas sa rýchlejšie unaví a naše slová sa aj tak nemusia dobre niesť. Ak k tomu pridáme rýchle tempo, nevýraznú artikuláciu alebo prehltnuté konce slov, hlasitosť nás nezachráni.

„Prosím? Ešte raz.“
Túto vetu možno počujete častejšie, než by ste chceli.

Na porade preto pridáte na hlasitosti.
V hlučnejšej miestnosti sa snažíte hovoriť ešte silnejšie.
A keď vás opäť niekto požiada, aby ste to zopakovali, zatlačíte na hlas ešte viac.

Veď čo iné urobiť, keď vás nepočujú?

Lenže po chvíli už cítite hrdlo, hlas vás unavuje a vy máte pocit, že jednoducho nie je dosť silný.

Počuteľný hlas však nemusí byť hlasný.

Keď naň príliš tlačíme, v hrdle vzniká napätie. My sa namáhame čoraz viac, no hlas sa napriek tomu nemusí dobre niesť. A keď sa k tomu pridá rýchle tempo, nevýrazná artikulácia či prehltnuté konce slov, ostatní nás stále žiadajú, aby sme to zopakovali.

Niekedy preto nepotrebujeme pridať silu. Pomôže:
– trochu spomaliť,
– presnejšie vyslovovať,
– nehovoriť na zvyšku dychu,
– uvoľniť hrdlo a nájsť spôsob, pri ktorom hlas znie voľnejšie.

Ak chcete hovoriť tak, aby vás bolo počuť a aby ste sa pritom nemuseli stále premáhať, ukážem vám, ako svoj hlas používať istejšie, zrozumiteľnejšie a bez zbytočného tlaku.

Kávu s mliekom si objednáte bez toho, aby ste to museli trikrát zopakovať.
Na rodinnej oslave naberiete odvahu zapojiť sa do rozhovoru a priebojnejšia príbuzná vám hneď neskočí do reči.
A po dlhšom hovorení vám zostane energia aj hlas.

Ak sa v tom spoznávate a chceli by ste, aby vás hlas viac podržal, ozvite sa mi. Pozrieme sa spolu na to, ako ho používať tak, aby vás bolo lepšie počuť a nemuseli ste sa pri hovorení stále viac namáhať.

Odkaz na bezplatnú konzultáciu nájdete v komentári.

Stalo sa vám už, že ste si niečo objednali a priniesli vám úplne niečo iné, pretože vás zle počuli?

26/07/2026

Vedela presne, čo chce ľuďom povedať.
Nevedela však, či jej hlas vydrží až do konca.

Jedna z mojich klientok je lekárka, ktorá pri svojej práci pravidelne prednáša.

Po dlhšom hovorení ju začalo bolieť hrdlo a hlas jej postupne slabol.

A tak počas prednášky nemyslela iba na ľudí pred sebou a na to, čo im chce odovzdať.

Časť jej pozornosti stále zamestnávali otázky:

Vydrží mi hlas?
Budú ma ešte dobre počuť?
Nezačne ma hrdlo opäť bolieť?

To je vyčerpávajúce. Najmä keď svoju prácu poznáte, viete, čo chcete povedať, ale nemôžete sa spoľahnúť na vlastný hlas.

Počas našich stretnutí sme preto neriešili naučené frázy ani to, ako má pri prednášaní pôsobiť.

Hľadali sme, čo jej hlas pri dlhšom hovorení zaťažuje a ako ho používať tak, aby ju podržal počas celej prednášky. Aj cvičenia sme prispôsobili situáciám, ktoré zažíva priamo vo svojej práci.

Postupne sa zmenilo niečo veľmi dôležité.

Prestala počas prednášania neustále kontrolovať svoj hlas. Mohla sa opäť sústrediť na svoju prácu, na ľudí pred sebou a na to, čo im chcela odovzdať.

Dnes prednáša pokojnejšie, s väčšou istotou a bez zbytočnej hlasovej námahy.

Niekedy totiž nepotrebujeme znieť úplne inak. Potrebujeme, aby nás vlastný hlas prestal brzdiť v tom, čo už dávno vieme.

Ak máte pocit, že váš hlas pri práci nestíha tak, ako by ste potrebovali, pokojne mi napíšte. Spoločne sa pozrieme na to, čo ho zaťažuje a čo by mu mohlo pomôcť. ✍️

22/07/2026

Už sa vám stalo, že ste niekoho počuli po rokoch a hneď ste vedeli, kto to je?

Bývalú spolužiačku, učiteľku zo školy, susedu z detstva, kolegu z bývalej práce… Alebo niekoho, koho ste roky nevideli, a po prvom „ahoj“ vám hneď naskočilo:
„To je ona.“

Nie je to náhoda.

Mozog si z hlasu neukladá len samotný zvuk. Pamätá si celý spôsob reči.

Tempo. Melódiu. Pauzy. Smiech. Výslovnosť. Spôsob, akým dýchame medzi slovami. Aj malé rečové zvyky, ktoré si často ani neuvedomujeme.

A k tomu všetkému sa pridá ešte spomienka.

Ako nám s tým hlasom bolo.
Či v nás vyvolával pokoj, rešpekt, napätie, radosť alebo bezpečie.

Preto niekedy stačí pár sekúnd a hlas nás prenesie späť. Do školy, do starej práce, na prázdniny alebo do obdobia, na ktoré sme si mysleli, že už sme dávno zabudli.

Hlas je taký náš zvukový podpis. Nosíme ho so sebou všade, aj keď nad ním bežne veľmi nepremýšľame.

A práve preto nie je úplne jedno, ako znieme.

Hlas po nás necháva stopu.
Často väčšiu, než si myslíme.

Tiež sa vám stáva, že niekoho spoznáte podľa hlasu aj po rokoch?

15/07/2026

Pri nedávnej návšteve ZOO mi žirafa pripomenula jednu vec o ľudskom hlase.

Pri žirafách sa občas dočítate, že nemajú hlasivky alebo že sú takmer nemé.
Ale nie je to pravda.

Žirafa hlas má.
Má aj hrtan a hlasivky. Len ich nepoužíva tak často a tak nápadne, ako by sme pri takom veľkom zvierati možno čakali.

A práve v tom je tá zaujímavá paralela.

Aj medzi ľuďmi sú takí, ktorých hlas nie je automaticky výrazný.
Sú skôr pokojní, tichší, vnímaví.
Nepotrebujú byť všade prví ani zaplniť celú miestnosť.

A to je v poriadku.

Len je rozdiel medzi tichom, ktoré si vyberieme,
a tichom, do ktorého sa stiahneme zo strachu, neistoty alebo zvyku ustupovať.

Preto pri práci s hlasom nejde o to, aby sa z tichého človeka stal hlučný človek.
Neučím ľudí kričať.
Učím ich, aby sa ich hlas nestratil vtedy, keď ho potrebujú.

Pri rozhovore.
Na porade.
Pri prezentácii či obhajobe.
Alebo v obyčajnej chvíli, keď potrebujú povedať:

„Toto si myslím ja.“

Hlas nemusí byť hlučný.
Ale nemal by byť zamknutý.

05/07/2026

Myslíte si, že dvojčatá znejú rovnako?

Na prvé počutie možno áno.
Ale práve pri jednovaječných dvojčatách je pekne vidieť niečo, čo platí pre každý hlas:

hlas nie je len genetika.

Jednovaječné dvojčatá majú takmer identickú stavbu tela, často vyrastajú v rovnakom prostredí a môžu mať aj podobný spôsob rozprávania. A predsa nemajú úplne rovnaký hlas.

Prečo?
Lebo do hlasu sa okrem tela zapisuje aj život.

To, ako rozprávame, ako dýchame, aké máme tempo, rečové návyky, napätie v krku, alergie, reflux, časté zachrípnutie, ale aj to, ako často a akým spôsobom hlas používame.

Jedno dvojča môže byť extrovertnejšie, druhé skôr uzavreté. Jedno môže rozprávať rýchlejšie, druhé pokojnejšie. Jedno môže hlas používať celý deň, druhé oveľa menej.

A toto všetko si hlas berie so sebou.

Je to trochu ako rukopis.
Dvaja ľudia môžu písať veľmi podobne, ale jeden viac tlačí na pero, druhý má ľahšiu ruku. Na prvý pohľad podobné. Ale nie rovnaké.

A pri hlase je to podobné.

Nie je to hotový balíček, ktorý dostaneme pri narodení.
Je v ňom telo, zdravie, návyky, osobnosť, prostredie aj spôsob, akým sme sa naučili rozprávať.

Preto ani jednovaječné dvojčatá nemajú jeden spoločný hlas pre dve osoby.

Poznáte jednovaječné dvojčatá? Vedeli by ste ich rozoznať podľa hlasu?

28/06/2026

Možno vám váš hlas príde úplne obyčajný.
Lenže presne taký istý hlas nemá nikto.

Možno vám už niekto povedal, že zniete ako jeho bývalá učiteľka, suseda, kolegyňa alebo nejaká známa herečka.

A áno, hlasy sa vedia podobať.

Niekto má podobnú farbu hlasu, podobné „haló“ do telefónu, podobný smiech alebo podobný spôsob rozprávania.
Ale podobný ešte neznamená rovnaký.
Je to trochu ako s odtlačkom prsta.
Môže sa podobať, ale nie je totožný.

Prečo?
Lebo váš hlas nie je len práca hlasiviek.
Hlasivky zvuk rozbehnú, ale potom sa ešte cestou von mení. Prejde cez vaše hrdlo, ústa, nos, jazyk, zuby aj pery. A každý z nás má tento „priestor“ trochu iný.
Niečo ako struna na gitare.
Aj tá znie inak podľa toho, na akej gitare je natiahnutá.

A pri hlase je to podobné.

Do toho sa ešte pridá spôsob, akým rozprávate. Či rýchlo alebo pomaly. Mäkkšie alebo tvrdšie. S prízvukom. S napätím. S pokojom. Alebo aj s úsmevom v hlase.

A zrazu z toho vznikne hlas, ktorý môže niekoho pripomínať, ale nikdy nie je úplne rovnaký.
Aj preto nás niekedy ľudia spoznajú skôr, než nás uvidia.
Stačí jedno „ahoj“ alebo „haló“ a vedia.
To ste vy.

Hlas je taká naša zvuková stopa.
Nevidno ju, ale počuť ju.

Už vám niekto povedal, že máte hlas podobný niekomu známemu?

Hlasová terapia

19/08/2026

12/08/2026

05/08/2026

02/08/2026

26/07/2026

22/07/2026

15/07/2026

05/07/2026

28/06/2026

Address

Telephone

Website

Alerts

Contact The Practice

Shortcuts

Share

Category

Listing takedown request