11/08/2026
Stretávam sa aj vo svojej praxi aj pri rozhovoroch s ľuďmi čoraz častejšie s označeniami, najmä v súvislosti s deťmi: „má ADHD“, „je Asperger“, „je autista“. Niekedy pritom nejde o výsledok dôslednej diagnostiky, ale skôr o presvedčenie, ktoré vzniklo na základe toho, čo si rodič alebo iný dospelý o danej téme prečítal. Podobne sa dnes veľmi často stretávame aj s označeniami vo vzťahoch „je narcista“, „je manipulátor“, „je toxický“.
Nechcem tým spochybňovať diagnózy ani načítané informácie a skúsenosti ľudí, ktorí s určitými ťažkosťami skutočne žijú.
To, čo bolo pôvodne užitočným komunikačným skratom po stanovenej diagnóze, sa dnes niekedy používa aj ako skratka k diagnóze samotnej.
Oslovili ma úvahy Arthura Kleinmanove o tom, ako kultúra ovplyvňuje naše chápanie choroby a prežívania. Píše, že kultúra ovplyvňuje aj naše kognitívne hodnotenie toho, čo sa nám deje. Pomáha určovať, či určitý podnet vyhodnotíme ako stresujúci, ohrozujúci alebo zvládnuteľný. Podobný mechanizmus môžeme pozorovať aj pri pomenovaniach, ktoré používame o sebe a o druhých.
Rozlišuje medzi disease a illness. Kým disease označuje ochorenie chápané z pohľadu medicínskeho systému, illness predstavuje ľudskú skúsenosť ochorenia. Teda to, ako človek svoje ťažkosti vníma, interpretuje, pomenúva a aký význam im pripisuje. Kultúra poskytuje modely toho, čo znamená byť chorý, ako chorobu chápeme, čo od nej očakávame, čo máme prežívať, ako sa máme správať a ako na nás majú reagovať druhí. Choroba teda nie je iba biologická udalosť, ale aj skúsenosť, ktorej význam sa učíme v určitom kultúrnom prostredí.
Keď napríklad o dieťati začneme premýšľať ako o „ADHD dieťati“, jeho správanie môžeme postupne začať interpretovať cez túto optiku. To, čo sme predtým mohli vnímať ako únavu, citlivosť, nezrelosť, reakciu na prostredie alebo konkrétnu situáciu, dostane nový význam. Rovnako vo vzťahoch, ak niekoho označíme za narcistu alebo manipulátora, jeho ďalšie správanie už môžeme automaticky čítať cez túto nálepku.
Toto označenie predovšetkým slúži tomu, kto označenie dáva. Potrebuje porozumieť situácii, získať pocit istoty, pomenovať vlastnú bolesť, nastaviť hranicu alebo si vysvetliť niečo, v čom sa cíti bezmocný. Nálepka môže priniesť úľavu, pretože chaos dostane meno a situácia začne dávať zmysel. Môže ale tiež zúžiť priestor pre ďalšie otázky
Je tu ešte aj iná súvislosť. Ak sa v určitej kultúre učíme, čo znamená rakovina alebo iné závažné a život ohrozujúce ochorenie, učíme sa zároveň aj to, čo od takejto diagnózy očakávať....strach, neistotu, bolesť, stratu, smrť.... Môže byť aj tento kultúrne vytvorený význam súčasťou záťaže, ktorú človek spolu s ochorením prežíva? Neznamená to, že kultúra chorobu spôsobuje. Znamená to, že biologické ochorenie a jeho ľudské prežívanie nie sú úplne oddelené od významov, ktoré mu naša spoločnosť pripisuje.
Photo: pixabay
