SM Centrum Kramare

21/05/2026

📱Virtuálna realita pri sclerosis multiplex: hračka alebo skutočná rehabilitácia?

Jednou z prakticky najdôležitejších výhod virtuálnej reality v rehabilitácii pacientov so sclerosis multiplex je možnosť cvičiť aj v domácom prostredí. To môže byť zásadné najmä pre pacientov s vyšším stupňom postihnutia, poruchou chôdze, výraznou únavou alebo problémami s dochádzaním na pravidelnú rehabilitáciu.

V prehľade štúdií dominovali najmä jednoduchšie, neimersívne systémy – teda také, pri ktorých pacient necvičí s VR okuliarmi, ale sleduje obrazovku, monitor alebo projekciu. Patrili sem napríklad Nintendo Wii, Kinect, balančné plošiny, pohybové hry, senzory alebo telerehabilitačné platformy. Ich výhodou je, že sú technicky dostupnejšie, lacnejšie, menej náročné na priestor a často bezpečnejšie ako plne imerzívne headsetové systémy.

Pre pacientov so SM to má veľký význam. Domáci VR tréning umožňuje cvičiť kratšie, častejšie a flexibilnejšie – podľa aktuálnej únavy, mobility a denného stavu pacienta. Môže znižovať bariéru dochádzania, podporiť pravidelnosť cvičenia a zvýšiť motiváciu. Práve adherencia bola v štúdiách pomerne dobrá, čo naznačuje, že pacienti tieto formy rehabilitácie často akceptujú.

Zároveň však VR nemožno chápať ako univerzálne riešenie pre všetkých. U pacientov s výraznejšou dizabilitou treba myslieť na riziko pádu, závraty, únavu, kognitívne preťaženie a potrebu asistencie. Preto by mal byť domáci tréning vždy individuálne nastavený a ideálne odporučený fyzioterapeutom alebo rehabilitačným tímom.

Praktický záver je teda veľmi dôležitý: virtuálna realita môže byť cenným doplnkom rehabilitácie pri SM práve preto, že časť tréningu možno preniesť do domáceho prostredia. Nenahrádza klasickú rehabilitáciu, ale môže ju rozšíriť, sprístupniť a urobiť pravidelnejšou – najmä u pacientov, pre ktorých je dochádzanie na rehabilitáciu náročné.

Zdroj: Vásquez-Carrasco et al. Virtual Reality Interventions and Applications Used in Rehabilitation in Adults with Multiple Sclerosis: A Scoping Review. MSARD 2026

20/05/2026

🧠 Miecha môže pri sclerosis multiplex prezradiť viac, než sme si mysleli.

Nová štúdia ukázala, že pacienti po prvom zápale miechy, ktorí mali viacero miechových lézií na MRI, mali približne dvojnásobné riziko neskoršieho rozvoja SM.

❗ To však neznamená automatickú diagnózu SM.
MRI je len jedna časť skladačky. Neurológ vždy hodnotí aj klinické príznaky, likvor a vývoj ochorenia v čase.

Výsledky ale opäť ukazujú, aký dôležitý je pri podozrení na SM aj MRI obraz miechy

Zdroj: Schimpf V et al. Reassessing dissemination in space: The role of spinal cord lesion burden in early multiple sclerosis diagnosis. Multiple Sclerosis and Related Disorders, 2026

20/05/2026

16/05/2026

❗️Prečo nemá každý pacient so SM rovnakú liečbu?

➡️Lebo rozhoduje aktivita ochorenia, MRI nález, rizikový profil, bezpečnosť a životná situácia pacienta.

➡️Liečba sclerosis multiplex sa dnes nevyberá podľa jednej univerzálnej šablóny. Dvaja pacienti môžu mať rovnakú diagnózu, ale veľmi odlišný priebeh ochorenia, MRI nález, vek, plánovanie tehotenstva, iné ochorenia, infekčné riziká alebo osobné preferencie.
➡️Preto môže byť pre jedného pacienta vhodná menej intenzívna, takzvaná platformová liečba, a pre iného pacienta už na začiatku vysokoúčinná liečba.

💉💊Ochorenie modifikujúca liečba, často označovaná skratkou DMT, nie je liečba akútneho relapsu. Relaps sa môže liečiť napríklad kortikoidmi, ak je to klinicky potrebné. DMT má iný cieľ: dlhodobo znižovať aktivitu SM, znižovať riziko ďalších relapsov, znižovať vznik nových MRI lézií a spomaľovať akumuláciu trvalého neurologického poškodenia..

🏁Čo je cieľom liečby SM?
Cieľom liečby nie je iba „preliečiť atak“. Cieľom je dostať ochorenie čo najlepšie pod kontrolu. To znamená čo najmenej relapsov, čo najmenej novej MRI aktivity, čo najmenšie riziko zhoršovania funkcie a čo najdlhšie zachovanie bežného života: práce, rodiny, mobility, kognície a samostatnosti.
Moderná liečba SM sa preto snaží zasiahnuť včas. Dôvod je jednoduchý: zápalová aktivita býva najvýraznejšia najmä v skorších fázach ochorenia a poškodenie centrálneho nervového systému sa nemusí vždy úplne upraviť. Prognóza konkrétneho pacienta je na individuálnej úrovni stále ťažko presne predvídateľná, najmä pri miernych začiatkoch ochorenia. Aj preto je dôležité nehodnotiť len počet atakov, ale celý rizikový profil pacienta.

🙋Podľa čoho lekár vyberá liečbu?
Aktivita ochorenia môže byť klinická alebo rádiologická.
➡️Klinická aktivita znamená, že pacient má relaps, teda nové alebo zhoršené neurologické príznaky, ktoré trvajú typicky aspoň 24 hodín a nie sú vysvetlené horúčkou, infekciou alebo inou príčinou. Môže ísť napríklad o poruchu citlivosti, slabosť končatiny, poruchu chôdze, dvojité videnie, zápal zrakového nervu alebo iné príznaky podľa miesta zápalu v centrálnom nervovom systéme.

➡️MRI aktivita znamená, že sa na magnetickej rezonancii objavia nové alebo zväčšujúce sa T2 lézie, gadolíniom sa zvýrazňujúce lézie, nová miechová lézia alebo iné známky zápalovej aktivity. Dôležité je, že MRI môže zachytiť aktivitu aj vtedy, keď pacient nemá nový zjavný relaps. To sa nazýva subklinická aktivita.

➡️Závažnosť relapsu
Nie je relaps ako relaps. Iný význam má ľahký senzitívny relaps (trpnutie, porucha citlivosti a pod) s úplnou úpravou a iný význam má relaps, po ktorom zostane porucha chôdze, slabosť, porucha rovnováhy, miechové postihnutie alebo výrazný reziduálny neurologický deficit.
Pri výbere liečby lekár preto nepočíta iba počet atakov. Hodnotí aj ich závažnosť, lokalizáciu, rýchlosť úpravy a to, či po relapse zostal trvalejší deficit..

❗️Rizikový profil ochorenia
Pojem „rizikový profil“ znamená, že lekár odhaduje, či ochorenie vyzerá skôr priaznivo, alebo či má znaky, ktoré môžu znamenať vyššie riziko ďalšej aktivity a zhoršovania.
➡️Medzi nepriaznivé prognostické znaky patria najmä:
• závažný alebo invalidizujúci relaps,
• neúplná úprava po relapse,
• multifokálny začiatok ochorenia (príznaky z viacerých lokalít mozgu alebo miechy)
• vysoká T2 léziová záťaž (počet lézií)
• miechové lézie,
• infratentoriálne lézie (lézie v mozočku, kmeni)
• Gd+ lézie (akútne lézie, ktoré sa sýtia po podaní kontrastnej látky)
• skorý nárast EDSS,
• porucha chôdze alebo pyramídové postihnutie,
• kognitívne zhoršenie,
• zhoršenie funkčných testov, napríklad testov chôdze, hornuch končatín a pamäte

🙋Osobné faktory pacienta
Lekár zohľadňuje:
• vek,
• ďalšie ochorenia,
• infekčné riziko,
• výsledky krvných testov,
• pečeňové, krvné a imunologické parametre,
• plánovanie gravidity,
• dojčenie,
• pracovný a rodinný režim,
• schopnosť chodiť na pravidelné kontroly,
• preferenciu tablety, injekcie alebo infúzie,
• ochotu akceptovať určité riziká pri účinnejšej liečbe.

💊💉Prístupy k liečbe- čo znamená eskalácia, včasná vysokoúčinná liečba a deeskalácia

➡️Eskalačný prístup znamená, že sa začne menej intenzívnou liečbou a pri známkach aktivity sa liečba zmení na účinnejšiu. Tento prístup môže byť vhodný pri nízkom riziku alebo v situácii, keď sú bezpečnostné dôvody proti intenzívnejšej liečbe.

➡️Včasný vysokoúčinný prístup znamená, že u pacienta s vyššou aktivitou alebo rizikovým profilom sa zvolí účinnejšia liečba už na začiatku, aby sa čo najskôr potlačila zápalová aktivita. Vaša prednáška uvádza, že skoré použitie vysokoúčinnej liečby môže byť výhodné najmä u mladých pacientov s aktívnou RRSM pred rozvojom ireverzibilného poškodenia; eskalačný model môže byť suboptimálny, ak znamená čakanie na zlyhanie pri pacientovi s rizikovým ochorením.

➡️Deeskalácia znamená, že po stabilizácii ochorenia alebo pri zmene bezpečnostného rizika lekár niekedy zváži prechod z intenzívnejšej liečby na bezpečnostne vhodnejšiu liečbu. Môže ísť napríklad o situáciu vyššieho veku, infekčných komplikácií, pridružených ochorené alebo plánovania gravidity. Takýto postup nie je „krok späť“, ale individualizované rozhodnutie podľa aktuálneho pomeru prínosu a rizika.

💊💉Aké typy liečby SM existujú

1. Platformová alebo menej intenzívna liečba
Platformová liečba je liečba s dlhšou klinickou skúsenosťou alebo s menej intenzívnym imunosupresívnym profilom. Nepresné by bolo povedať, že je „zlá“ alebo „zastaraná“. U správne vybraného pacienta môže byť veľmi racionálnou voľbou.

Do tejto skupiny patria najmä:
• interferóny beta,
• glatiramer acetát,
• teriflunomid,
• dimetylfumarát.

Takáto liečba môže byť vhodná najmä pri nižšej aktivite ochorenia, priaznivom MRI náleze, úplnej úprave po prvom relapse, nízkej léziovej záťaži alebo v situácii, keď pacient preferuje vyššiu bezpečnosť a menej intenzívny zásah do imunitného systému.
Platformová liečba môže byť dôležitá aj neskôr, napríklad pri potrebe bezpečnejšej udržiavacej liečby alebo pri deeskalácii

2. Vysokoúčinná liečba
Vysokoúčinná liečba má silnejší potenciál potláčať zápalovú aktivitu SM. Zvažuje sa vtedy, keď má pacient vyššiu aktivitu ochorenia alebo rizikové znaky nepriaznivého priebehu.

Do tejto skupiny patria napríklad:
• anti-CD20 liečba: okrelizumab, ofatumumab,
• natalizumab,
• alemtuzumab,
• kladribín,
• fingolimod a ďalšie S1P modulátory,
• ponesimod.

Vždy sa posudzuje aj bezpečnosť, infekčné riziko, výsledky krvných testov, ďalšie ochorenia, plánovanie gravidity, potreba monitorovania a preferencie pacienta.

❗️Čo znamená vysoká aktivita SM
Vysoká aktivita SM neznamená len určitý počet relapsov. Je to kombinácia znakov-
vysokú aktivitu môže signalizovať prítomnosť vyššie uvedených nepriaznivých prognostických faktorov alebo aktivita ochorenia napriek predchádzajúcej liečbe.
Pacient nemusí mať veľa relapsov, aby lekár zvažoval intenzívnejšiu liečbu. Niekedy je dôležitejšia závažnosť relapsu, MRI nález alebo celkový rizikový profil ochorenia.

🙏Prečo sa pacienti nemajú porovnávať medzi sebou
Pacienti sa často pýtajú: „Prečo kamarátka dostala inú liečbu ako ja?“ Odpoveď je, že SM nemá u každého rovnaký priebeh.

Príklad:
Pacient A má jeden mierny relaps, ktorý sa úplne upravil, malý MRI nález, bez miechových lézií a bez Gd+ aktivity. Môže byť vhodný na menej intenzívnu liečbu.

Pacient B má tiež „iba jeden relaps“, ale išlo o ťažký miechový relaps s poruchou chôdze, neúplnou úpravou a viacerými aktívnymi MRI léziami. Hoci počet relapsov je rovnaký, rizikový profil je úplne iný. U takého pacienta môže byť vhodné zvažovať účinnejšiu liečbu skôr.
Preto najdôležitejšia otázka nie je: „Koľko atakov som mal?“ ale: „Aký je môj celkový rizikový profil?“

📊RIS a veľmi skoré nálezy
Niekedy sa na MRI nájde obraz, ktorý vyzerá ako SM, ale pacient nemá typické klinické príznaky. Tomu sa hovorí radiologicky izolovaný syndróm – RIS
RIS neznamená automaticky rovnakú situáciu ako klinicky potvrdená SM. Časť pacientov s RIS nikdy nevyvinie definitívnu SM a neexistujú dlhodobé dáta o efekte DMT na invalidizáciu pri všetkých pacientoch s RIS. Preto sa nízkorizikový RIS môže sledovať, zatiaľ čo vysokorizikový RIS sa v kontexte liečby hodnotí individuálne

🏥Ako sa rozprávať s lekárom?
Pacient si môže na kontrolu priniesť tieto otázky:
• Akú aktivitu ochorenia u mňa vidíte?
• Je moje ochorenie skôr nízko aktívne alebo rizikové?
• Čo ukazuje moja MRI?
• Sú na MRI nové alebo aktívne lézie?
• Mám miechové alebo infratentoriálne lézie?
• Bol môj relaps mierny alebo rizikový?
• Upravili sa príznaky úplne?
• Prečo odporúčate práve túto liečbu?
• Aké sú jej prínosy a riziká?
• Ako sa bude liečba monitorovať?
• Čo bude znamenať, že liečba funguje?
• Kedy by sa liečba menila?
• Ako liečba súvisí s plánovaním tehotenstva?
• Aké infekčné alebo bezpečnostné riziká mám sledovať?

Záver
Výber liečby SM je individuálne rozhodnutie, ktoré má zohľadniť aktivitu ochorenia, MRI nález, závažnosť relapsu, riziko budúceho priebehu, bezpečnosť liečby a životnú
situáciu pacienta.
✅Najlepšia liečba sclerosis multiplex nie je tá, ktorú má niekto iný, ale tá, ktorá najlepšie zodpovedá aktivite ochorenia, rizikovému profilu, bezpečnosti a životnej situácii konkrétneho pacienta.

Zdroje
Cohen BA. Choosing initial MS therapy; personal, disease, and medication factors. Neurotherapeutics. 2025.
Dobson R, Kreft KL, Jacobs BM, Brown JWL, Thomson A, Nicholas R, Walton C, Narendran P. Towards primary prevention of multiple sclerosis. Nature Reviews Neurology. 2025.
Oreja-Guevara C, Martínez-Yélamos S, et al. Beyond lines of treatment: Embracing early high-efficacy disease-modifying treatments for multiple sclerosis management. Therapeutic Advances in Neurological Disorders. 2024.
Ontaneda D, Chitnis T, Rammohan K, Obeidat AZ. Identification and management of subclinical disease activity in early multiple sclerosis: a review. Therapeutic Advances in Neurological Disorders. 2024.
Lee C-Y, Chan K-H. Personalized Use of Disease-Modifying Therapies in Multiple Sclerosis. Pharmaceutics. 2024.

15/05/2026

🧠Liecba SM vo vyššom veku-co ukázala nová štúdia?

➡️Roztrúsená skleróza po 50-tke často nevyzerá rovnako ako u mladších pacientov.

Relapsov môže byť menej, ale ochorenie môže pomaly napredovať aj „potichu“ – bez výrazného ataku.
Preto je dôležité sledovať nielen MRI, ale aj chôdzu, únavu, jemnú motoriku či pamäť.

📲Nová veľká MSBase štúdia ukázala, že dve moderné skupiny liekov mali u pacientov s neskorým začiatkom SM podobý efekt na relapsy aj progresiu.

❗️Najväčší význam však pravdepodobne má:
skorá diagnostika,

✅včasná liečba,
✅pravidelný monitoring,
✅pohyb,
✅rehabilitácia,
✅aktívny prístup k ochoreniu.

Zdroj: Surcinelli et al. Comparative effectiveness of anti-CD20 therapies and S1P receptor modulators in late-onset multiple sclerosis: real-world evidence from the MSBase registry,Therapeutic Advances in Neurological Disorders, 2026

10/05/2026

💪🧠Mozog a pohyb sa pri SM dajú trénovať naraz

📊Spolu súvisiace štúdie ukázali, že špeciálny domáci tréning pomocou „exergamingu“ môže pomáhať pacientom so sclerosis multiplex najmä:
• pri rovnováhe,
• reakciách,
• koordinácii,
• únave,
• a niektorých kognitívno-motorických funkciách.

📟Nešlo o klasické videohry.
Pacienti doma:
• reagovali krokmi na podnety na obrazovke,
• stepovali do strán a dopredu,
• trénovali rýchlosť reakcie,
• pozornosť,
• a schopnosť „rozmýšľať a pohybovať sa naraz“.
Cvičili približne:
• 2× týždenne,
• asi 30 minút,
• počas niekoľkých mesiacov.

⏩️Do štúdií boli zaradení aj pacienti s výraznejšími ťažkosťami pri chôdzi:
• približne EDSS 2–6,
• niektorí používali palicu alebo oporu.

✅Čo si z toho možno zobrať prakticky?
Aj doma možno bezpečne trénovať:
• krokovanie do strán,
• prenášanie váhy,
• pomalé stepovanie podľa hudby,
• jednoduchý tanec,
• chôdzu spojenú s počítaním alebo rozprávaním,
• reakcie na pokyny partnera.

❇️Pri SM totiž často nejde len o svalovú slabosť, ale aj o:
• pomalšie spracovanie podnetov,
• horšiu koordináciu,
• problémy robiť viac vecí naraz,
• a vyššie riziko pádov.

❗️Dôležité však je:
✔️ pravidelnosť
✔️ bezpečnosť
✔️ individuálne prispôsobenie

📲Štúdie netvrdia, že takéto cvičenie lieči SM alebo zastaví progresiu. Ukazujú však, že cielený tréning mozgu, reakcií a pohybu môže byť dôležitou súčasťou starostlivosti o pacientov so SM.

Zdroje
Phu Hoang, Stephen R. Lord, et al. Effects of a home-based step training programme on balance, stepping, cognition and functional performance in people with multiple sclerosis – a randomized controlled trial. Multiple Sclerosis Journal, 2016.
Phu Hoang et al. A custom-built step exergame training programme to prevent falls in people with multiple sclerosis: A multicentre randomised controlled trial.
Multiple Sclerosis Journal, 2024.Jing Wen Thng et al.Understanding adherence and its impact on function in a six-month step exergame intervention for people with multiple sclerosis.
Multiple Sclerosis and Related Disorders, 2026.

09/05/2026

🦠Liecba virusu Epstein-Barrovej (EBV) ako prevencia a liecba sclerosis multiplex?

V posledných rokoch pribudlo veľmi veľa dôkazov o tom, že vírus Epstein-Barrovej (EBV) môže zohrávať kľúčovú úlohu pri vzniku sclerosis multiplex (SM).

EBV je veľmi častý vírus. Väčšina ľudí ho počas života prekoná. Po infekcii však z tela úplne nezmizne — zostáva dlhodobo prítomný najmä v pamäťových B bunkách.

Jedna z najväčších štúdií sledovala viac ako 10 miliónov príslušníkov americkej armády a ukázala:

* približne 32-násobné zvýšenie rizika SM po infekcii EBV,
* a zároveň praktickú neprítomnosť SM u ľudí, ktorí EBV nikdy neprekonali.

To samozrejme neznamená, že každý človek po EBV dostane SM.

SM pravdepodobne vzniká kombináciou:

* genetickej predispozície,
* imunitných mechanizmov,
* environmentálnych faktorov,
* a infekčných spúšťačov.

EBV sa však dnes považuje za jeden z najsilnejších kandidátov na hlavný spúšťač ochorenia.

➡️Dve hlavné hypotézy

1. „Hit-and-run“ hypotéza

Podľa tejto teórie EBV:

* spustí chybnú autoimunitnú reakciu,
* „pomýli“ imunitný systém,
* a následne už nemusí hrať významnú úlohu.

Vírus teda ochorenie odštartuje, ale ďalej ho priamo nepoháňa.

2. „Driver“ hypotéza

Druhá hypotéza hovorí, že EBV môže zostať dlhodobo aktívnym „motorom“ ochorenia.

EBV totiž v tele prežíva v latentnej forme a môže sa opakovane reaktivovať. To môže:

* dlhodobo stimulovať imunitný systém,
* podporovať chronický zápal,
* podieľať sa na tlejúcej aktivite SM,
* a možno aj na progresii nezávislej od relapsov (PIRA).

Práve táto hypotéza je veľmi dôležitá pri chápaní progresívnej a tlejúcej SM.

🔘Experiment 1: Liečba zameraná proti EBV u ľudí, ktorí už majú SM

❓Prvá otázka znie: Ak EBV naozaj podporuje aktivitu SM, pomohlo by jeho potlačenie?

Pacienti so SM:

* častejšie vylučujú EBV v slinách,
* v likvore majú EBV-špecifické T bunky,
* a EBV sa viaže na B bunky, ktoré zohrávajú veľmi dôležitú úlohu v patogenéze SM.

❇️Anti-CD20 liečba a EBV

Najzaujímavejšie je, že mnohé veľmi účinné lieky na SM zasahujú práve B bunky — teda bunky, v ktorých EBV prežíva.

Sem patria:

* ocrelizumab,
* ofatumumab,
* rituximab,
* ublituximab.

Tieto lieky depletujú B bunky vrátane pamäťových B buniek, ktoré môžu slúžiť ako rezervoár EBV.

Predpokladá sa preto, že časť ich účinku môže nepriamo súvisieť aj s ovplyvnením EBV.

Tieto lieky však nie sú schválené ako antivirotiká proti EBV. Ide o štandardné DMT používané pri SM, pri ktorých sa skúma možný vzťah medzi ich účinkom a EBV hypotézou.

✳️BTK inhibítory

Veľmi perspektívnou skupinou sú BTK inhibítory.

Tieto lieky:

* ovplyvňujú B bunky,
* ale aj chronický zápal v CNS.

Práve preto sa o nich intenzívne diskutuje:

* pri progresívnej SM,
* tlejúcej SM,
* a PIRA.

Predpokladá sa, že môžu zasahovať aj mechanizmy využívané EBV na prežívanie v bunkách.

✳️Teriflunomid- je schválený liek na SM.

V laboratórnych podmienkach:

* inhibuje EBV lytickú replikáciu,
* a v niektorých reálnych kohortách znižoval vylučovanie EBV v slinách.

To však neznamená, že ide o „liečbu EBV“. Ide o štandardný liek na SM, pri ktorom sa skúma možný dodatočný anti-EBV efekt.

✳️Acyklovir a antivirotiká

Spomínajú sa aj klasické antivirotiká, napríklad acyklovir.

Tieto lieky pôsobia hlavne proti aktívnej vírusovej replikácii.

Problém je, že EBV väčšinu času v tele prežíva v latentnej forme. Preto samotné antivirotiká pravdepodobne nestačia.

Zatiaľ neexistuje schválená antivírusová liečba EBV, ktorá by preukázateľne:

* menila riziko vzniku SM,
* alebo významne ovplyvňovala priebeh SM.

Ide o oblasť aktívneho výskumu.

🔘Experiment 2: Vakcína proti EBV ako prevencia SM

❓Druhá veľká otázka znie: Ak je EBV potrebný pre vznik SM, mohla by vakcína proti EBV znížiť výskyt SM?

Práve toto je dnes jedna z najzaujímavejších oblastí výskumu.

✳️Vo vývoji sú napríklad:

* Moderna mRNA-1189,
* gp350-ferritínová vakcína vyvíjaná NIAID.

Tieto vakcíny sú zatiaľ vo výskume.

Dnes ešte nemáme dôkaz, že vakcína proti EBV zabráni SM.

Teoreticky by však:

* mohla zabrániť infekčnej mononukleóze,
* znížiť aktivitu EBV v organizme,
* a možno v budúcnosti znížiť aj riziko SM.

Definitívnu odpoveď prinesú až dlhodobé štúdie.

Prečo je infekčná mononukleóza dôležitá?

Infekčná mononukleóza je klinicky výrazná forma EBV infekcie.

Viaceré štúdie ukázali, že ľudia po prekonaní infekčnej mononukleózy majú vyššie riziko SM než ľudia s bezpríznakovou EBV infekciou.

Práve preto sa výskum zameriava:

* na prevenciu mononukleózy,
* aj na možné ovplyvnenie akútnej EBV infekcie.

🔘Experiment 3: Liečba infekčnej mononukleózy na prevenciu SM

Veľmi zaujímavá je analógia so streptokokovou infekciou a reumatickou horúčkou.

V minulosti sa ukázalo, že:

* včasná antibiotická liečba streptokokovej infekcie
mohla znížiť riziko neskoršej autoimunitnej reumatickej horúčky.

❓Podobná otázka dnes znie:Mohla by skorá antivírusová liečba infekčnej mononukleózy znížiť riziko neskoršieho vzniku SM?

❗️Dôležité je zdôrazniť:

* dnes neexistuje schválená liečba, ktorá by dokázala zabrániť vzniku SM po mononukleóze,
* a účinná antivírusová liečba infekčnej mononukleózy zatiaľ nie je dostupná.

Acyklovir a podobné lieky mali v minulosti len obmedzený efekt.

Ide teda o perspektívny výskumný smer, nie o súčasnú klinickú realitu.

❓Čo z toho vyplýva pre pacientov?

SM nezačína až prvým neurologickým príznakom.

Proces vedúci k ochoreniu môže začínať:

* roky pred diagnózou,
* interakciou medzi vírusom EBV,
* B bunkami,
* imunitným systémom,
* a genetickou predispozíciou.

Výskum EBV môže v budúcnosti zásadne ovplyvniť:

* prevenciu SM,
* skorú intervenciu,
* vývoj vakcín,
* chápanie progresie,
* aj vývoj nových liekov.

❗️Dôležité upozornenie

Výskum EBV a sclerosis multiplex je veľmi sľubný, ale väčšina opísaných prístupov zatiaľ nie je štandardnou klinickou liečbou SM.

⏩️Dnes:

* nemáme schválenú antivírusovú liečbu, ktorá by zabránila SM,
* nemáme vakcínu, ktorá by preukázateľne chránila pred SM,
* a EBV hypotéza je stále predmetom intenzívneho výskumu.

✅Štandardom liečby zostávajú schválené DMT, pravidelné neurologické kontroly a individualizovaný manažment ochorenia.

Zdroj:
Gavin Giovannoni – Q&A 162,MS-Selfie: EBV and MS – What experiments would I conduct to prove that EBV causes multiple sclerosis

09/05/2026

https://www.facebook.com/share/p/1GfCfrzSZB/?mibextid=wwXIfr

S Ombrettkou sa uz nas vas tesime, s kym sa vidime?❤️

08/05/2026

❗️Dôležitá novinka pre pacientov s primárne progresívnou formou sclerosis multiplex (PPMS).

Doteraz sa často predpokladalo, že keď sa pacient dostane do pokročilejšieho štádia ochorenia alebo začne používať invalidný vozík, liečba už nemá význam.
➡️Nová štúdia O’HAND však ukázala, že to nemusí byť pravda.

Liečba ocrelizumabom pomáhala aj pacientom s pokročilou PPMS vrátane tých, ktorí už používajú vozík. Najväčší prínos sa ukázal v spomalení zhoršovania funkcie rúk a horných končatín – teda činností, ktoré sú pre každodenný život veľmi dôležité:
• jedenie,
• obliekanie,
• písanie,
• používanie mobilu či počítača,
• samostatnosť v bežných aktivitách.

⏩️Štúdia zároveň naznačuje, že pri progresívnej SM už nebude najdôležitejšie hodnotiť iba chôdzu, ale aj zachovanie funkcie rúk a nezávislosti.

✅Tieto výsledky môžu v budúcnosti zmeniť pohľad na to, kedy liečbu ukončovať. Aj pacienti s pokročilejším štádiom SM totiž môžu z liečby profitovať.

https://index.mirasmart.com/AAN2026/PDFfiles/AAN2026-002026.html