16/07/2026
Pohyb by podľa mňa nemal byť ďalším „musím“ na našom zozname úloh.
Všímam si, že keď cvičím len s pocitom, že musím (cez veľkú únavu, alebo s nespokojnosťou) vytváram na seba zbytočný tlak a pohyb sa potom ľahko mení na ďalšiu povinnosť.
Čoraz viac preto hľadám v pohybe svoje „chcem“:
🍀Chcem cvičiť, lebo sa po cvičení cítim super.
🍀Chcem cvičiť, lebo keď cvičím pravidelne, mám radšej príjemnú svalovicu než chronickú bolesť.
🍀Chcem cvičiť, lebo chcem môjho syna s ľahkosťou zdvihnúť nad hlavu, aj keď bude mať 20 kíl 😅
🍀Chcem cvičiť, lebo si chcem sama vyniesť nákup do schodov, aj keď budem mať 70.
Nie vždy to znamená dať si ľahký tréning. Niekedy telo zvládne viac a záťaž je presne to, čo potrebujem. Inokedy potrebujem tréning skrátiť, zmeniť, alebo sa k nemu vrátiť neskôr.
Dnes som mala v pláne cvičiť. Moje dieťatko zaplakalo, tak som s ním chvíľu chodila po byte. Potom som pokračovala. Aj to sa ráta 😉
Ako fyzioterapeutka sa na pohyb pozerám cez mobilitu, stabilitu, silu, funkciu a postupné zaťažovanie tela.
Výcvik Somatic Experiencing® mi k tomu prináša ďalšiu vrstvu. Viac si všímam aj to, ako pohyb prežívam a čo sa v tele deje, keď na seba tlačím, alebo keď dokážem reagovať na to, čo práve potrebujem.
Pohybový aparát a nervový systém totiž nefungujú oddelene. Sme celistvé bytosti
Pre mňa dnes návrat k pohybu znamená najmä viac pravidelnosti v menších dávkach a postupné zvyšovanie záťaže. Tak, aby som sa k pohybu chcela vracať 🌿
Moje „chcem“ už poznáte. Prezradíte mi to Vaše?
Poďme sa navzájom trošku motivovať 😉