30/08/2026
Soľ nad zlato.
Trpíme oveľa viac vo svojej predstavivosti než v samotnej realite. Pod nánosmi hnevu, viny, krivdy, obrany, je vždy len smútok. Zo straty, z nenaplnenej túžby, zo zmarenej šance, z čohokoľvek. Keď sa k nemu potom, ako chceme druhého konfrontovať, ukázať mu svoju moc, alebo zhodiť a obviniť, dostaneme, príde stav, ako keď nás pohladí milujúca ruka a povie, bude to dobré, som tu s tebou. A my to pustíme všetko von. Zložíme zbrane.
Objaví sa pokora k ťažko prežívaným situáciám a súcit so sebou samým, že je v poriadku odsmútiť, čo sa k tomu pýta. Smútok je najláskavejšia emócia, lebo nás približuje k sebe, neposudzuje, nekričí, neanalyzuje, len nám spustí slzy dolu lícami, a tým zahrá ozdravnú symfóniu pre naše srdce. Vtedy sa to rozpustí v pravom slanom náleve. Telo sa zladí s vnútrom a vnútro s telom. Prirodzená radosť srdca opäť vytryskne a život pokračuje vo svojom rytme.
Spevňuj to svoje, čo sa nezničí odmietnutím, čím si bez pozornosti druhých. Korene siahajú do raného veku, keď odmietnutie mohlo v detskom telíčku znamenať koniec existencie a telo si to pamätá dodnes. Vedie ma to k tomu zaoberať sa tým, čo všetko tvorí môj život, ako sa skrze mňa prejavuje, s čím sa osamote spájam, kto pre seba som, a tam si to všimnúť, aby to bol aj telesný zážitok, že ma to nezničí, že sa nerozpadnem vo chvíli toho odmietnutia, pretože pokope držím v mnoho aspektoch i bez toho, či budem prijatá alebo odmietnutá akýmkoľvek človekom.
…thunder only happens when it’s raining…
…when the rain washes you clean, you’ll know…
https://youtu.be/5oWyMakvQew?is=L16wrA_M7Jr-nSdl
