APIS Fyzioterapia

25/08/2026

NAJLACNEJŠIA RÁZOVÁ VLNA VO VRÁBĽOCH

RÁZOVÁ VLNA VRÁBLE UŽ ZA 15 €

Moderná liečba je teraz dostupnejšia.

Cenu jednej aplikácie ShockWave Dual Power znižujeme z 20 € na 15 €.

Máme dobrú správu pre pacientov, ktorí riešia bolesti päty, ramena, lakťa, Achillovej šľachy, kolena alebo preťažené svaly a úpony. Cenu jednej aplikácie kombinovanej rázovej vlny ShockWave Dual Power znižujeme z pôvodných 20 € na 15 €.

Nejde o krátkodobú akciu. Suma 15 € sa stáva našou novou dlhodobou cenou za jednu aplikáciu.

Nižšia cena znamená menšiu finančnú záťaž najmä pre pacientov, ktorí potrebujú absolvovať viac ošetrení. Technológia, rozsah aplikácie ani odborný prístup sa pritom nemenia.

V APIS Fyzioterapia pracujeme s dvoma prístrojmi ShockWave Dual Power, ktoré spájajú účinok rázovej vlny s diatermiou TECAR. Každú aplikáciu nastavuje fyzioterapeut individuálne podľa miesta ťažkostí, zdravotného stavu a reakcie pacienta na liečbu.

Pred začiatkom liečby posúdime, či je rázová vlna pre vás vhodná a bezpečná. Vďaka tomu neplatíte za terapiu, ktorá by vo vašom prípade nemala význam.

24/08/2026

🦴SLAP lézia ramena – čo to je a ako ju liečime?

SLAP lézia je poškodenie hornej časti väzivového lemu v ramennom kĺbe, ktorý nazývame labrum. V tejto oblasti sa zároveň upína šľacha dlhého bicepsu. Najčastejšie sa s týmto problémom stretávame u ľudí, ktorí robia veľa pohybov nad hlavou – napríklad pri hádzaní, volejbale, tenise, crossfite alebo silovom tréningu. Môže však vzniknúť aj po páde alebo inom úraze.

Pacient so SLAP léziou môže pociťovať bolesť hlboko v ramene, najmä pri pohyboch nad hlavou, pri ťahaní alebo pri určitých silových cvikoch. Niekedy sa objavuje aj nepríjemné preskakovanie či klikanie v ramene. Nie každý nález SLAP lézie však musí byť príčinou bolesti. Zmeny na labre sa môžu objaviť aj u ľudí, ktorí žiadne problémy nemajú. Preto sa nesnažíme stanoviť diagnózu iba podľa MRI.

🔎Ako postupujeme u nás?

Na začiatku sa snažíme zistiť, čo presne bolesť vyvoláva a ako rameno funguje. Pozrieme sa na pohyblivosť, silu, stabilitu a spôsob, akým rameno a lopatka pracujú pri pohybe. V rámci diferenciálnej diagnostiky využívame špecifické klinické testy. Zaujíma nás aj šport, práca a každodenné aktivity, pretože rovnaký nález môže u dvoch ľudí spôsobovať úplne odlišné problémy.
Ak máme podozrenie na SLAP léziu, nemusí byť hneď potrebné MRI. Zobrazovacie vyšetrenie môže byť užitočné najmä vtedy, keď sú príznaky nejasné, dlhodobo pretrvávajú alebo keď potrebujeme rozhodnúť o ďalšom postupe. Ani vtedy však samotný výsledok MRI automaticky neznamená, že práve nález na labre spôsobuje bolesť.

💪 Vo väčšine prípadov začíname konzervatívnou liečbou – fyzioterapiou. Naším cieľom nie je opraviť labrum cvičením, ale naučiť rameno lepšie zvládať záťaž a postupne odstrániť alebo výrazne znížiť bolesť.

Najskôr môžeme dočasne upraviť pohyby, ktoré rameno výrazne dráždia. Neznamená to však, že rameno treba úplne šetriť. Naopak, postupne začíname pracovať na jeho pohyblivosti a sile. Posilňujeme najmä svaly okolo ramena a lopatky, pracujeme s obmedzením rozsahu pohybu a postupne pridávame náročnejšie cviky.

Keď rameno zvláda špecifické cvičenia bez výraznej bolesti, začíname postupne pridávať pohyby, ktoré pacient potrebuje pri svojich bežných denných aktivitách.

V niektorých prípadoch využívame aj rázovú vlnu s diatermiou, najmä ak je súčasťou problému podráždenie šliach alebo mäkkých tkanív v okolí ramena. Rázová vlna je u nás však vnímaná v doplnok k aktívnej rehabilitácii, ktorej základom zostáva cvičenie, postupné zvyšovanie sily a návrat ramena k záťaži.

🩺Kedy je potrebná operácia?

Dobrou správou je, že SLAP lézia automaticky neznamená operáciu. Výskumy ukazujú, že veľká časť pacientov dokáže dosiahnuť dobrú funkciu a návrat k bežnému životu pomocou správne nastavenej rehabilitácie.

SLAP lézie sa najčastejšie delia na štyri základné typy:

▪️ typ I opotrebovanie a rozstrapkanie labra
▪️ typ II poškodenie labra spolu s úponom dlhej hlavy bicepsu
▪️ typ III väčšie natrhnutie labra
▪️ typ IV poškodenie, ktoré zasahuje aj do šľachy bicepsu

Samotný typ lézie však ešte neznamená, že pacient potrebuje operáciu. Dôležitý je najmä celkový klinický obraz, prítomnosť inej súvisiacej patológie, vek, športové alebo pracovné zaťaženie a reakcia na konzervatívnu liečbu.

Operáciu preto ortopéd zvažuje najmä vtedy, keď napriek rehabilitácii pretrváva výrazná bolesť, mechanické príznaky alebo nestabilita a pacient sa nedokáže vrátiť k svojim bežným aktivitám či športu. Pri niektorých typoch poškodenia môže byť chirurgické riešenie vhodnejšie, pričom konkrétny postup závisí od veku, typu poškodenia, aktivity a stavu bicepsu. O vhodnosti operácie preto rozhoduje ortopéd spolu s pacientom, nie samotný MRI nález.

Ak máte bolesti ramena a na MRI vám bola nájdená SLAP lézia, neznamená to automaticky, že potrebujete operáciu. Vhodne nastavená fyzioterapia môže byť prvým a veľmi dôležitým krokom k návratu k bežnému životu aj športu. 🏋️

Pre nás preto nie je najdôležitejšie samotné MRI, ale predovšetkým pacient, jeho príznaky a to, čo rameno dokáže.💪❤️

📚Zdroje
Freijomil N. et al. The Success of Return to Sport After Superior Labrum Anterior to Posterior (SLAP) Tears: A Systematic Review and Meta-Analysis. International Journal of Sports Physical Therapy, 2020

Schwartzberg R. et al. Return to play following nonsurgical management of superior labrum anterior-posterior tears: a systematic review. Journal of Shoulder and Elbow Surgery, 2022

National Athletic Trainers' Association. Evaluation, Management, and Outcomes of and Return-to-Play Criteria for Overhead Athletes With Superior Labral Anterior-Posterior Injuries.
Snyder S. et al. – klasifikácia SLAP lézií (typ I–IV).

https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC6110057/

https://www.physio-pedia.com/SLAP_Lesion

02/08/2026

⚡KEĎ SÚ DETI NAŠIM HNACÍM MOTOROM ⚡

Samko má 11 rokov a už ako 4-ročný po prvý krát súťažil na pretekoch detského Spartan behu v Topoľčiankach . Značí to o jeho odvahe, húževnatosti a chuti poznávať nové veci. Tvrdí, že najviac ho baví beh h**e a dole kopcom, beh cez blato, či prekážky nič ho neodradí práve naopak nebojí sa a má chuť zdolávať stále ťažšie prekážky. Tento rok súťažil vo Valčianskej doline, Komárne a na Dolnej Morave.

Jeho rodičom sa na tomto športe najviac páči spolupatričnosť bojovníkov na pretekoch ak niekto nevie prejsť nejakú prekážku iní sa mu snažia pomôcť alebo spomalia aby ho podporili. To sa len tak v živote nevidí a keď to dokážu naše deti môžu byť pre nás len inšpiráciou.

Každý rok sa snažia zúčastniť aspoň troch pretekov po každom získajú vytúženú medailu a po troch súťažiach deti dostávajú symbolickú trifetu.

Preteky nie sú len o podpore zdravia a pohybu, ale aj o spoločných zážitkoch, počas výletov ktoré počas súťaže absolvujú.

Ďakujeme všetkým rodičom, ktorí motivujú svoje deti k aktívnemu životnému štýlu. ❤️

27/07/2026

💚 Viac než cvičenie: pohyb, ľudia a spoločná motivácia.

Skutočné zdravie si budujeme pravidelným pohybom, každodennými návykmi, stretávaním sa s ľuďmi a aktívnym zapojením do života komunity.

Práve na tejto myšlienke je postavené cvičenie Vráble v pohybe. Nejde iba o jednu hodinu cvičenia. Dôležitá je pravidelnosť, spoločné stretnutia, vzájomná motivácia a postupné prenášanie získanej sily a pohyblivosti do bežného života.

„Vládzeme viac robiť.“ Aj túto vetu počúvame od účastníkov, ktorí zlepšenie pociťujú pri chôdzi, práci v domácnosti, v záhrade či pri aktivitách, ktoré boli pre nich predtým náročnejšie. 🌱

Za vznikom cvičenia stojí PhDr. Karin Buday, odborná zástupkyňa APIS Fyzioterapia. Jej cieľom bolo vytvoriť dostupný priestor, kde sa môžu ľudia pravidelne, bezpečne a spoločne hýbať pod vedením školených lektoriek.

🤝 Cvičenie je preto úzko prepojené aj s našou klinikou. Ak lektorka u cvičenca spozoruje opakované bolesti, výraznejšie pohybové obmedzenie alebo problém vyžadujúci individuálne posúdenie, môže mu odporučiť bezplatnú konzultáciu v APIS Fyzioterapia.

Jej cieľom je zhodnotiť, či je skupinové cvičenie vhodné, či treba niektoré cviky upraviť alebo zvoliť individuálny terapeutický prístup.

Nejde o hľadanie problémov. Ide o podporu pohybu, ktorý je bezpečný, primeraný a dlhodobo udržateľný. Pretože pravidelný pohyb, sociálne kontakty a pocit spolupatričnosti sú dôležitou súčasťou zdravého a aktívneho života v každom veku. 💚

Teší nás, že sa cvičenie vďaka spolupráci s Vráble Si Ty, lektorkami a samotnými cvičencami naďalej rozvíja.

Po letnej prestávke pokračuje cvičenie nasledovne:

📅 utorok 11. augusta o 19:00
📅 štvrtok 13. augusta o 19:00

26/07/2026

📚 Vzdelávanie je neoddeliteľnou súčasťou kvalitnej fyzioterapie

Naša fyzioterapeutka Dominika absolvovala odbornú stáž v ambulancii liečebnej rehabilitácie Rehabko v Žiline pod vedením pani doktorky Kotrbancovej, predsedkyne McKenzie Institute Slovakia a certifikovanej McKenzie terapeutky.

Stáž bola zameraná na diagnostiku a praktické využitie McKenzie konceptu pri pacientoch s bolesťami driekovej chrbtice, najčastejšie spôsobenými degeneratívnymi zmenami medzistavcových platničiek s vyžarovaním bolesti do dolných končatín. Dominika mala možnosť sledovať a aj aktívne sa podieľať na vyšetrení a terapii pacientov s rôznymi prejavmi a štádiami týchto ťažkostí.

McKenzie koncept patrí medzi celosvetovo uznávané metódy diagnostiky a liečby bolestí chrbtice. Je založený na dôkladnom klinickom vyšetrení a systematickom hodnotení pohybu, vďaka čomu dokáže terapeut zvoliť postup liečby s cieľom odstrániť bolesť a obnoviť funkčný pohyb.

Dominika v minulosti absolvovala odborné kurzy McKenzie zamerané na diagnostiku a terapiu driekovej chrbtice, ako aj krčnej a hrudnej chrbtice. Táto stáž bola pre ňu ďalším krokom na ceste odborného rastu.

Hlavným cieľom stáže bolo prehĺbiť si vedomosti v diagnostike a najmä zdokonaliť praktické využitie McKenzie metódy v každodennej klinickej praxi. Veľkým prínosom bolo sledovať spôsob klinického uvažovania, rozhodovania a praktickej aplikácie tejto metódy pri práci s pacientmi.

👩‍⚕️ Dominika sa v APIS Fyzioterapia venuje najmä pacientom s ortopedickými a neurologickými ťažkosťami, bolesťami chrbtice, skoliózami, poruchami držania tela a stavmi po úrazoch či operáciách. Pri svojej práci prepája dôkladné vyšetrenie s individuálne zvolenou terapiou a aktívnym zapojením pacienta do liečby.

🧡Veľké poďakovanie patrí celému tímu fyzioterapeutov ambulancie Rehabko, ktorí sú mimoriadne skúsení, profesionálni a ochotní odovzdávať svoje vedomosti a skúsenosti. Práve takéto prostredie je obrovskou motiváciou neustále sa zlepšovať a prinášať našim pacientom tú najkvalitnejšiu starostlivosť.

🧡 Ďakujeme pani doktorke Kotrbancovej aj celému tímu Rehabko za srdečné prijatie, cenné skúsenosti, ochotu zdieľať svoje know-how a inšpiráciu do ďalšej práce. Veríme, že všetky nové poznatky pretavíme do ešte kvalitnejšej starostlivosti o našich pacientov.

23/07/2026

🫁 Respiračná fyzioterapia vo Vrábľoch: Špecializovaná starostlivosť pri náročných pľúcnych diagnózach

Pacienti s cystickou fibrózou, CHOCHP, bronchiektáziami, chronickou bronchitídou alebo oslabenými dýchacími svalmi nepotrebujú iba všeobecné „dychové cvičenia“. Potrebujú cielene nastavenú terapiu, ktorá im pomáha uvoľňovať hlien z dýchacích ciest, efektívnejšie kašľať, lepšie využívať funkciu pľúc a udržiavať si čo najvyššiu možnú fyzickú kondíciu.

K spolupráci v oblasti respiračnej fyzioterapie nás oslovil MUDr. Martin Zakucia, primár Oddelenia funkčnej diagnostiky v Špecializovanej nemocnici sv. Svorada Zobor, n. o., v Nitre, v ktorej absolvovala fyzioterapeutka Bc. Veronika Halmešová odbornú prax zameranú na respiračnú fyzioterapiu a starostlivosť o pacientov s pľúcnymi och**eniami.

Vďaka získaným odborným skúsenostiam a tejto spolupráci môžeme priniesť respiračnú fyzioterapiu bližšie k pacientom, ktorí by za podobnou špecializovanou starostlivosťou inak museli cestovať do väčších miest alebo na nemocničné pracoviská.

Nejde o doplnkovú procedúru ani o univerzálne cvičenie pre každého. Ide o individuálne nastavenú fyzioterapiu určenú pacientom, ktorým och**enie pľúc, dýchacích ciest alebo oslabenie dýchacích svalov zasahuje do bežného života.

🫁 Keď si dýchanie vyžaduje viac energie

Dýchanie zabezpečuje súhra pľúc, hrudného koša a dýchacích svalov. Hlavným nádychovým svalom je bránica, ktorej pomáhajú vonkajšie medzirebrové svaly a pri väčšej námahe aj ďalšie pomocné dýchacie svaly.

Pri nádychu sa bránica sťahuje a posúva smerom nadol. Tým zväčšuje priestor v hrudníku a umožňuje, aby vzduch prúdil do pľúc. Pokojný výdych prebieha prevažne pasívne vďaka pružnosti pľúc a hrudného koša. Pri intenzívnom výdychu alebo kašli sa výraznejšie zapájajú brušné a vnútorné medzirebrové svaly.

Ak sú dýchacie svaly oslabené, dýchacie cesty zahlienené alebo je dychový stereotyp neefektívny, organizmus musí na dýchanie vynaložiť viac práce. Pacient sa potom rýchlejšie unaví, zadýcha a môže mať pocit, že sa nedokáže dostatočne nadýchnuť alebo účinne vykašľať hlien.

🎯 Pre koho je respiračná fyzioterapia určená?

Respiračná fyzioterapia sa využíva najmä pri diagnózach a stavoch, ako sú:

- cystická fibróza,
- chronická obštrukčná choroba pľúc – CHOCHP,
- bronchiektázie,
- chronická bronchitída,
- astma,
- zadržiavanie hlienu v dýchacích cestách,
- neefektívny kašeľ a zhoršené odkašliavanie,
- oslabenie bránice a ostatných dýchacích svalov,
- stavy po pneumónii,
- post-COVID-19 ťažkosti,
- vybrané pooperačné stavy,
- následky dlhodobej imobilizácie alebo umelej pľúcnej ventilácie,
- fyzická dekondícia spojená s respiračným och**ením.

Pri týchto diagnózach nebýva problémom iba samotná dýchavica. Pacientov môže obmedzovať opakované zahlienenie, vyčerpávajúci kašeľ, slabosť dýchacích svalov, časté infekcie alebo postupný pokles fyzickej výkonnosti.

Pri cystickej fibróze sú techniky čistenia dýchacích ciest pravidelnou, často každodennou súčasťou starostlivosti. Pomáhajú udržiavať dýchacie cesty čo najpriechodnejšie, obmedzovať zadržiavanie hlienu a znižovať dôsledky bronchiálnej obštrukcie.

🌬️ Čo je cieľom terapie?

Cieľ respiračnej fyzioterapie sa vždy stanovuje podľa konkrétneho nálezu a potrieb pacienta. Môže ním byť:

- uľahčenie odstránenia hlienu z dýchacích ciest,
- zlepšenie priechodnosti dýchacích ciest,
- nácvik efektívneho kašľa,
- zlepšenie práce bránice,
- posilnenie nádychových alebo výdychových svalov,
- zníženie dychovej práce,
- zlepšenie ventilácie a výmeny dýchacích plynov,
- podpora lepšieho súladu medzi ventiláciou pľúc a ich prekrvením,
- prevencia atelektáz a ďalších sekundárnych komplikácií,
- vytvorenie efektívnejšieho dychového stereotypu,
- zlepšenie tolerancie chôdze, cvičenia a bežných denných aktivít.

Respiračná fyzioterapia môže podporiť okysličenie organizmu a pomôcť pacientovi lepšie využívať jeho aktuálnu funkčnú kapacitu. Výsledok však vždy závisí od diagnózy, rozsahu och**enia a pravidelnosti terapie.

🌬️ Aké techniky využívame?

Respiračná fyzioterapia nie je jedna konkrétna metóda. Ide o kombináciu techník zvolených podľa toho, či pacient potrebuje uvoľniť hlien, zlepšiť kašeľ, posilniť dýchacie svaly alebo obnoviť fyzickú kondíciu.

Drenážne techniky

Drenážne techniky pomáhajú mobilizovať hlien a presúvať ho z menších dýchacích ciest smerom k väčším, odkiaľ ho pacient dokáže ľahšie odstrániť.

Súčasťou môže byť polohovanie, kontrolované dýchanie, aktívny cyklus dychových techník, autogénna drenáž, huffing alebo nácvik efektívneho kašľa.

Dychová gymnastika

Statická dychová gymnastika prebieha bez pohybu končatín a zameriava sa na vnímanie a úpravu dýchania. Dynamická dychová gymnastika spája nádych a výdych s pohybom.

Nádych nosom a výdych ústami môže byť súčasťou nácviku, nejde však o univerzálne pravidlo pre každého pacienta. Spôsob dýchania sa prispôsobuje diagnóze, cieľu terapie a aktuálnym schopnostiam človeka.

Dýchanie spojené s pohybom

Koordinácia dýchania s pohybom pomáha postupne zvyšovať kondíciu a výdrž. Má význam najmä u pacientov, ktorí sa pre dýchavicu alebo po dlhšom och**ení začali pohybu vyhýbať.

Pohybová aktivita je dôležitou súčasťou starostlivosti aj pri cystickej fibróze. Nenahrádza však pravidelné techniky čistenia dýchacích ciest.

Doplnkové techniky

Podľa potrieb pacienta možno využiť aj preplach nosa, loptičkovú facilitáciu, mobilizáciu hrudníka, uvoľnenie pomocných dýchacích svalov alebo tvárovú gymnastiku.

Tieto techniky podporujú hygienu dýchacích ciest, pohyblivosť hrudníka a zníženie nadmerného svalového napätia.

💨 PEP a O-PEP: Pomoc pri zahlienení a odkašliavaní

PEP znamená pozitívny výdychový tlak. Pacient vydychuje cez pomôcku proti nastavenému odporu, čím sa počas výdychu vytvára tlak v dýchacích cestách. Ten pomáha udržiavať menšie dýchacie cesty otvorené a podporuje presun hlienu smerom k väčším dýchacím cestám.

Používajú sa dva základné typy:

Kontinuálne PEP pomôcky, Bigbreathe Double Action IMT/PEP, ktoré vytvára počas výdychu stabilný odpor.
Oscilačné PARI O-PEP , pridáva k výdychovému odporu aj oscilácie, ktoré pomáhajú uvoľňovať hlien.

PEP a O-PEP systémy možno využiť najmä pri cystickej fibróze, bronchiektáziách, chronickej bronchitíde, CHOCHP, niektorých formách astmy a ďalších stavoch spojených so zadržiavaním hlienu.

Pri kontinuálnom PEP sa môže využívať aj jeho vplyv na ventiláciu, výdych a prácu dýchacích svalov. Jeho hlavnou úlohou však zostáva vytvorenie pozitívneho tlaku v dýchacích cestách a podpora ich priechodnosti.

Výber pomôcky, nastavenie odporu aj spôsob dýchania musí zodpovedať schopnostiam pacienta. Nesprávne nastavený odpor môže terapiu urobiť neúčinnou alebo zbytočne náročnou.

💪 IMT: Cielený tréning nádychových svalov

Threshold IMT a AirFeel IMT sú pomôcky určené na tréning nádychových svalov. Obsahujú pružinový ventil, ktorý sa otvorí až po dosiahnutí nastavenej hodnoty nádychového tlaku.

Bránica a ostatné nádychové svaly tak musia pracovať proti presne nastavenej záťaži. Princíp je podobný ako pri posilňovaní iných svalov – rozhodujúce je správne nastavenie odporu, technika a pravidelnosť.

IMT môže byť vhodný pri:

oslabenej bránici,
zníženej sile a vytrvalosti nádychových svalov,
CHOCHP,
vybraných neurologických diagnózach,
zníženej tolerancii fyzickej záťaže,
zotavovaní po dlhšej umelej pľúcnej ventilácii,
problémoch pri odpojení od umelej pľúcnej ventilácie – weaningu.

Pravidelný tréning môže zvýšiť silu a vytrvalosť dýchacích svalov, znížiť pocit dychovej námahy a zlepšiť toleranciu pohybu.

Bránica zároveň spolupracuje s brušnou stenou a svalmi panvového dna. Zlepšenie dychového stereotypu preto môže sekundárne podporiť aj ich vzájomnú koordináciu. Respiračný tréning však nenahrádza cielenú fyzioterapiu panvového dna, ak je potrebná.

🔗 Dýchanie neovplyvňuje iba pľúca

Respiračné och**enie alebo neefektívny dychový stereotyp sa nemusia prejavovať iba kašľom a dýchavicou. Pacientov môžu sprevádzať aj:

- fyzická dekondícia,
- chronická únava,
- bolesti a zvýšené napätie svalov,
- nepríjemný tlak na hrudníku,
- nevoľnosť,
- búšenie srdca,
- zvýšené potenie,
- poruchy spánku,
- neschopnosť uvoľniť sa,
- stresové alebo psychosomatické ťažkosti,
- napätie a bolesť v oblasti čeľustného kĺbu,
- problémy s koordináciou dýchania a prehĺtania.

Tieto ťažkosti môžu súvisieť s nadmernou dychovou prácou, zapájaním pomocných dýchacích svalov, dlhodobým svalovým napätím alebo fyzickou dekondíciou.

Respiračná fyzioterapia ich nelieči automaticky. Môže ich však priaznivo ovplyvniť, ak vyšetrenie preukáže súvislosť s dýchaním, funkciou dýchacích svalov alebo celkovou kondíciou.

Nové alebo výrazné búšenie srdca, bolesť na hrudníku, poruchy prehĺtania či nevysvetliteľná nevoľnosť si vyžadujú lekárske vyšetrenie.

⚠️ Kedy sa respiračné pomôcky nepoužívajú?

Respiračné pomôcky sa nevyberajú iba podľa diagnózy. Pred ich použitím je potrebné zhodnotiť aktuálny zdravotný stav, schopnosť pacienta spolupracovať a možné kontraindikácie.

PEP a O-PEP systémy sa nepoužívajú alebo vyžadujú osobitné lekárske posúdenie najmä pri:

- neliečenom pneumotoraxe,
- aktívnom vykašliavaní krvi,
- akútnej sinusitíde,
- výraznej nevoľnosti,
- krvácaní z nosa,
- hemodynamickej nestabilite,
- nedávnej operácii alebo poranení tváre, ústnej dutiny či lebky,
- poruchách bubienka alebo stredného ucha,
- veľkých emfyzémových bulách,
- pleurálnom výpotku.

Tréning nádychových svalov pomocou IMT vyžaduje zvýšenú opatrnosť najmä pri pneumotoraxe, nezahojenej zlomenine rebier, výraznej osteoporóze, veľkých emfyzémových bulách, pľúcnej hypertenzii alebo nekontrolovanom vysokom krvnom tlaku.

Kontraindikácia nemusí vždy znamenať, že pacient nebude môcť respiračnú fyzioterapiu absolvovať vôbec. Často znamená, že je potrebné zvoliť inú techniku, upraviť intenzitu alebo terapiu odložiť do stabilizovania zdravotného stavu.

❓Ako bude terapia prebiehať v APIS Fyzioterapia?

Po tom čo absolvuje pacient vyšetrenie u pľúcneho lekára a dostane odporučenie, si ho prevezmeme do svojej starostlivosti, na začiatku je potrebné zistiť, čo pacienta skutočne obmedzuje. Fyzioterapeut preto zhodnotí:

- dychový stereotyp,
- pohyblivosť hrudníka,
- zapájanie bránice a pomocných dýchacích svalov,
- kvalitu kašľa,
- prítomnosť a charakter hlienu,
- schopnosť odkašliavať,
- reakciu organizmu na fyzickú záťaž,
- vhodnosť jednotlivých respiračných pomôcok.

Na základe vyšetrenia vyberie konkrétne techniky, nastaví odpor pomôcky a naučí pacienta ich správne a bezpečne používať.

Cieľom nie je, aby bol pacient dlhodobo odkázaný iba na terapiu v ambulancii. Dôležité je, aby svojmu dýchaniu rozumel, vedel správne vykonávať odporúčané techniky a dokázal ich podľa pokynov využívať aj doma.

🎯🫁 Zhrnutie

Respiračná fyzioterapia nie je iba séria jednoduchých nádychov a výdychov. Pri závažných a chronických pľúcnych diagnózach môže byť dôležitou súčasťou starostlivosti, ktorá pomáha udržiavať priechodnosť dýchacích ciest, zlepšovať silu dýchacích svalov a obmedzovať postupný pokles fyzickej kondície.

Pacientom s cystickou fibrózou, CHOCHP, bronchiektáziami, chronickou bronchitídou, astmou alebo stavmi po závažných respiračných och**eniach prinášame túto špecializovanú fyzioterapiu priamo do Vrábeľ.

Respiračná fyzioterapia je odteraz súčasťou služieb APIS Fyzio pre deti aj dospelých. Každá terapia je individuálne prispôsobená diagnóze, aktuálnemu zdravotnému stavu a možnostiam konkrétneho pacienta.

Autormi článku sú fyzioterapeutka Veronika Halmešová APIS Fyzio a manažér APIS Fyzioterapia Bc. Richard Buday.

O autorke

Bc. Veronika Halmešová sa v APIS Fyzio venuje fyzioterapii detí od narodenia až do 18 rokov a respiračnej fyzioterapii detí aj dospelých. Vo svojej praxi pracuje s pacientmi s poruchami psychomotorického vývinu, neurologickými a pohybovými ťažkosťami aj och**eniami dýchacieho systému.

Pri práci s najmenšími pacientmi využíva Vojtovu metódu a prvky Bobath konceptu. Skúsenosti získava aj pri práci s novorodencami na jednotke intenzívnej starostlivosti. V respiračnej fyzioterapii sa zameriava na úpravu dychového stereotypu, čistenie dýchacích ciest, nácvik efektívneho kašľa a cielený tréning dýchacích svalov.

📖 Zdroje
Respiračná fyzioterapia – praktický workshop, Pneumoalergocentrum Bratislava
American Thoracic Society – Pulmonary Rehabilitation for Adults with Chronic Respiratory Disease
European Respiratory Society – Airway clearance techniques in adults with bronchiectasis
Cystic Fibrosis Foundation – Airway Clearance Therapies

20/07/2026

🤔 Gluteálne svaly: Prečo sú kľúčom k zdravému pohybu?

Gluteálne (sedacie) svaly patria medzi najvýznamnejšie svalové skupiny ľudského tela. Okrem vytvárania sily pri pohybe zohrávajú zásadnú úlohu pri stabilizácii panvy, kontrole postavenia dolných končatín a efektívnom prenose síl počas chôdze aj behu. Ich správna aktivácia ovplyvňuje nielen športový výkon, ale aj riziko vzniku zranení z preťaženia.
Hlavnými svalmi tejto skupiny sú m. gluteus maximus, m. gluteus medius a m. gluteus minimus, pričom každý z nich plní špecifickú funkciu počas pohybového cyklu.

💪 Úloha gluteus maximus

Gluteus maximus je najsilnejší extenzor bedrového kĺbu. Počas chôdze sa najvýraznejšie aktivuje na začiatku stojnej fázy, keď pomáha stabilizovať trup a kontrolovať pohyb tela nad opornou končatinou. Pri behu sa jeho aktivita výrazne zvyšuje, pretože je potrebné vytvoriť väčšiu silu na odraz a kontrolovať vyššie zaťaženie bedrového kĺbu.
Okrem extenzie bedra sa podieľa aj na vonkajšej rotácii femuru a spolupracuje s ostatnými svalmi pri stabilizácii panvy. Dostatočná sila a správne načasovanie jeho aktivácie prispievajú k efektívnejšiemu pohybu a lepšiemu prenosu síl medzi trupom a dolnými končatinami.

⚖️ Význam gluteus medius

Gluteus medius patrí medzi najdôležitejšie stabilizačné svaly panvy. Jeho hlavnou úlohou je udržať panvu vo vodorovnej polohe počas jednooporovej fázy chôdze a behu. Keď je jedna dolná končatina vo vzduchu, gluteus medius opornej končatiny zabraňuje poklesu panvy na opačnej strane.
Elektromyografické štúdie ukazujú, že jednotlivé časti gluteus medius sa aktivujú v rôznych fázach pohybu, čo umožňuje presnú kontrolu stability panvy aj postavenia stehennej kosti. Táto koordinovaná aktivácia je nevyhnutná na udržanie efektívneho a ekonomického pohybového stereotypu.

🏃 Aktivácia gluteálnych svalov počas behu

Beh predstavuje podstatne vyššie mechanické zaťaženie ako chôdza. Počas dopadu na podložku vznikajú reakčné sily niekoľkonásobne prevyšujúce telesnú hmotnosť, ktoré musia byť efektívne absorbované a kontrolované.
Gluteálne svaly pri behu:
stabilizujú panvu počas opornej fázy,
kontrolujú addukciu a vnútornú rotáciu femuru,
prispievajú k extenzii bedrového kĺbu počas odrazu,
pomáhajú efektívne prenášať sily medzi trupom a dolnými končatinami.
Čím vyššia je rýchlosť behu, tým vyššie sú nároky na silu aj koordináciu gluteálnych svalov.

🚨 Dôsledky nedostatočnej aktivácie

Ak gluteálne svaly nepracujú dostatočne efektívne, ich funkciu často preberajú iné svalové skupiny, napríklad hamstringy alebo vzpriamovače chrbtice. Takáto kompenzácia môže viesť k zmene biomechaniky pohybu.
Výskumy spájajú zníženú silu alebo oneskorenú aktiváciu gluteálnych svalov so zvýšenou addukciou a vnútornou rotáciou stehennej kosti počas zaťaženia. Následkom môže byť vyššie zaťaženie kolenného kĺbu, iliotibiálneho traktu alebo bedrového kĺbu, čo zvyšuje riziko vzniku syndrómov, ako sú patelofemorálna bolesť, syndróm iliotibiálneho traktu či niektoré tendinopatie.
Je však potrebné zdôrazniť, že gluteálna slabosť sama osebe nie je jedinou príčinou týchto ťažkostí. Ide o jeden z viacerých faktorov, ktoré spolu ovplyvňujú kvalitu pohybového stereotypu.

❓Dá sa aktivácia gluteálnych svalov zlepšiť?

Výskumy naznačujú, že aktiváciu gluteálnych svalov možno zlepšiť vhodne zvolenou fyzioterapiou a pravidelným cvičením. Fyzioterapeut najskôr zhodnotí kvalitu pohybu, stabilitu panvy a prípadné pohybové kompenzácie. Na základe vyšetrenia následne nastaví individuálny plán zameraný na zlepšenie aktivácie, sily aj koordinácie gluteálnych svalov.
Súčasťou terapie bývajú aktivačné a silové cvičenia, tréning stability a nácvik správneho pohybového stereotypu. Dôležitá je nielen sila svalov, ale aj ich správna koordinácia a načasovanie počas pohybu.

Zhrnutie🎯🦵🏼

Gluteálne svaly predstavujú základný stabilizačný a pohybový prvok dolných končatín. Počas chôdze zabezpečujú stabilitu panvy a kontrolu postavenia dolnej končatiny, zatiaľ čo pri behu sa ich význam ešte zvyšuje v dôsledku vyššieho mechanického zaťaženia. Dostatočná sila, správne načasovanie aktivácie a koordinovaná spolupráca gluteálnych svalov prispievajú k efektívnejšiemu pohybu a môžu znižovať riziko preťaženia či zranení.

Autorkou článku je fyzioterapeutka Dominika Bédiová APIS Fyzio

O autorke:
Dominika sa vo svojej praxi zameriava na individuálnu fyzioterapiu detí aj dospelých s ortopedickými, neurologickými a pohybovými ťažkosťami. Pomáha pacientom obnoviť správne pohybové vzorce, stabilitu a funkciu tela po úrazoch či operáciách. V práci s deťmi využíva hravé formy cvičenia, aby si vytvorili pozitívny vzťah k pohybu už od útleho veku.

Foto:
Fyzioterapeutka Simona Lukáčová APIS Fyzio s pacientkou kontrolovane cvičia glute bridge (mostík) v priestoroch našej kliniky. Pacientke ďakujeme za ochotu zapózovať pri zachovaní jej anonymity.

📖Zdroje:
Neumann DA. Kinesiology of the Musculoskeletal System.
Perry J, Burnfield JM. Gait Analysis: Normal and Pathological Function.
Kendall FP, McCreary EK, Provance PG. Muscles: Testing and Function with Posture and Pain.
Semciw AI, et al. Gluteus medius: an intramuscular EMG investigation of anterior, middle and posterior segments during gait. Journal of Electromyography and Kinesiology. 2013.
Novacheck TF. The biomechanics of running. Gait & Posture. 1998.
W***y RW, Davis IS. Journal of Orthopaedic & Sports Physical Therapy. 2011.

16/07/2026

⚕️Bolesť krížov z pohľadu modernej fyzioterapie

Bolesť krížov patrí medzi najčastejšie muskuloskeletálne ťažkosti a postihuje až 80% populácie počas života. Mnoho pacientov sa domnieva, že je spôsobená nesprávnym sedením, slabým core alebo „slabou chrbticou“. Moderná fyzioterapia však ukazuje, že príčiny bolesti sú multifaktoriálne a efektívna liečba je založená na pohybe, cvičení a biopsychosociálnom prístupe.

Diagnostika a vylúčenie iných príčin:

Pred nastavením cvičebného plánu je kľúčové správne diagnostikovať pacienta a vylúčiť iné závažné och**enia driekovej chrbtice (tzv. „red flags“). Medzi tieto patria
- poškodenie platničky so symptómami radikulopatie
- fraktúry, tumory, infekcie
- neurologické deficitné stavy
- zápalové och**enia

Prečo vzniká bolesť krížov?

Podľa aktuálnych poznatkov a zistení vzniká kombináciou fyzických, psychologických a sociálnych faktorov:
- Fyzické: únava svalov, neprimeraná záťaž, nedostatok pohybu
- Psychologické: stres, úzkosť, strach z pohybu
- Sociálne: pracovné prostredie, životný štýl, spánok a regenerácia

Tento prístup sa označuje ako biopsychosociálny model bolesti.

Mýty o sedení a držaní tela

Historicky sa verilo, že nesprávne sedenie alebo „zlé držanie“ spôsobuje bolesť chrbtice. Moderné štúdie však ukazujú, že neexistuje jedno „správne“ držanie tela, ľudia s „nesprávnym“ držaním často nepocitujú bolesť, samotná poloha nie je rozhodujúcim faktorom.
Problém je dlhodobá nehybnosť a nízka pohybová variabilita.

Pohyb a cvičenie = základ liečby

Z pohľadu fyzioterapie patrí pohyb medzi najúčinnejšie nástroje pri liečbe bolesti krížov. Pravidelná fyzická aktivita má analgetický a funkčný efekt:
- znižuje vnímanie bolesti
- zlepšuje svalovú funkciu a koordináciu
- podporuje prekrvenie a regeneráciu tkanív
- posilňuje odolnosť tela voči záťaži
- zlepšuje psychický stav pacienta

Cvičenie má význam aj pri chronickej bolesti, ale nezameriava sa na „opravu chrbtice“. Kľúčová je pravidelnosť, udržateľnosť a postupná progresia

Čo je úloha fyzioterapeuta?
Fyzioterapeut zohráva kľúčovú úlohu pri liečbe bolesti krížov. Odborne dokáže:
- analyzovať pohybové návyky a faktory prispievajúce k bolesti
- nastaviť individuálny cvičebný plán podľa schopností pacienta
- odporučiť vhodný typ pohybu (mobilita, sila, vytrvalosť)
- postupne zvyšovať záťaž podľa tolerancie pacienta
- edukovať pacienta, redukovať strach z pohybu a motivovať k aktívnemu prístupu

Kľúčovým prvkom je, že fyzioterapeut zohľadňuje výsledky diagnostiky a vylúčenie závažnej patológie pred zahájením cvičenia.

V závere vám uvediem praktické odporúčania s ktorými môžete začať hneď:

- pravidelne meňte svoju polohu počas dňa
- Keď máte sedavé zamestnanie využívajte prestávky (každých 30–60 minút), prechádzajte sa, ponaťahujte sa
- zaraďte prirodzený pohyb do každodenných aktivít (chôdza, schody, strečing)
- cvičte niekoľkokrát týždenne, nájdite si svoj pravidelný rytmus
- berte do úvahy psychosociálne faktory (stres, spánok)

Aj malé zmeny v dennom režime vám môžu výrazne zlepšiť komfort a znížiť riziko chronickej bolesti.

Autorkou článku je Fyzioterapeutka Simona Lukáčová

O autorke:
Bc. et Bc. Simona Lukáčová je fyzioterapeutka v APIS Fyzioterapia so zameraním na funkčné poruchy pohybového aparátu. Vo svojej praxi spája manuálnu terapiu, aktívne cvičenie a individuálny prístup tak, aby pacientom pomohla odstrániť príčinu problémov a bezpečne sa vrátiť k bežným aj športovým aktivitám.

Špecializuje sa najmä na:

- športovú fyzioterapiu a rehabilitáciu športových zranení,
- fyzioterapiu pri diastáze priamych brušných svalov,
- diagnostiku a rehabilitáciu porúch kolenného kĺbu,
- prevenciu preťaženia pohybového aparátu a návrat k pohybu.

Zdroje:
1. Hartvigsen J., Hancock M., et al. (2018). What low back pain is and why we need to pay attention. The Lancet, 391(10137), 2356–2367.
2. O’Sullivan P. (2019). Reframing low back pain: a biopsychosocial approach. Churchill Livingstone, Elsevier.
3. Lederman E. (2011). The fall of the postural-structural-biomechanical model. Journal of Bodywork and Movement Therapies, 15(1), 76–84.
4. Slater D., Smith J., et al. (2019). Sit up straight: time to re-evaluate the link between posture and back pain. Musculoskeletal Science & Practice, 39, 1–7.
5. World Health Organization – WHO Guidelines on Physical Activity and Sedentary Behaviour, 2020.
6. National Institute for Health and Care Excellence – Low back pain and sciatica in over 16s: assessment and management, NICE guideline NG59, 2016